Figovník – mrazuvzdorný ker, ktorý si vypestujete aj doma na záhrade, ako na to?

Bc. Vladimír Rejholec Téma 28. novembra 2018 0

Čerstvé voňavé ovocie, sladké a chutné. Len siahnuť a odtrhnúť si pár fíg zo stromu. Nemusí to byť len sen. Figovník si totiž môžete pohodlne pestovať aj vo vašej záhrade. Povedzme si o ňom niečo málo hneď na úvod. Figovník obyčajný je rozložitý ker, ktorý dorastá do výšky 2-3 metrov. V pazuchách tmavozelených dekoratívnych listov sa na jar tvoria malé zelené plody hruškovitého tvaru. Tie neskôr zožltnú, respektíve sa môžu sfarbiť až do fialova (podľa odrody). Čerstvú figu z vlastného stromu si môžete dať v auguste až októbri, kedy plody dozrievajú. Výnimočné na figovníku je to, že v lete sa na ňom nasadzuje druhá úroda fíg. Tie v našich podmienkach zmrznú a odpadnú, ak však rastlinu môžete preniesť dovnútra, urobte to – do jari plody dozrejú.

Navnadili sme vás? Tak všetko o tejto exotickej rastline, ktorú s úspechom môžete pestovať aj v našom geografickom pásme si povieme v nasledujúcom článku. To znamená viac o samotnej rastline, podrobne o jej pestovaní (kedy vysadiť, ako správne ošetrovať, hnojiť, chrániť stromček pred chorobami a škodcami, ako na strihanie, či rozmnožovanie). Povieme si aj o pozitívnych účinkoch konzumácie fíg na naše zdravie a pár spôsobov ako naložiť s dopestovanou úrodou voňavých plodov.

Figovník – botanické okienko

Figovník obyčajný, latinsky Ficus carica, je ker, ktorý má svoj domov v subtropických oblastiach východnej a západnej Ázie. Dnes ho nájdete aj v Južnej Európe, severnej Afrike, Malej Ázii, Strednom východe, Pakistane, či Afganistane. Pestuje sa tiež v Amerike, južnej Afrike, Austrálii a na Novom Zélande. Veľké figovníkové plantáže sú k videniu napríklad i v Turecku, Grécku, v južnom Taliansku a v Španielsku. Figovník je tiež v oblasti Stredozemného mora súčasť mnohých okrasných záhrad ako tieniaci a ozdobný prvok.

Figovník normálne dorastá do výšky 3 až 5 m, v prirodzených podmienkach je to aj dvojnásobok. Má nepravidelnú korunu, kožovité tmavozelené listy sú trojlaločné. Kvety sú malé a nenápadné, uzavreté v nápadnom, zelenom hruškovitom útvare, na vrcholku s malým otvorom pre opeľovačov. Doba kvitnutia je od marca do júla. Väčšina Figovníkov v našom zemepisnom pásme plodí parthenokarpicky – to jest bez oplodnenia*. Plody respektíve súplodie sa nazýva figa. Plody divého figovníka sú chlpaté. Naopak, plody domestifikovaných odrôd sú hladké a sladké, po dozretí fialovohnedé až čierne (prípadne žltozelené).

Figovnik obyčajný Ficus carica

Figovnik obyčajný (Ficus carica)

Figovník patrí do rodu Ficus (ten zahŕňa viac ako 700 druhov) a čeľade Morušovité (Moraceae). Niektoré z nich sú známe izbové rastliny ako Figovník lesklý (Ficus benjamina), Figovník kaučukový (Ficus elastica), Figovník lýrovitolistý (Ficus lyrata) či Figovník popínavý (Ficus pumila).

Figovník - Common fig

Divorastúci figovník obyčajný naozaj narastie doslova všade…

Figovník bol domestifikovaný už na počiatku známych ľudských dejín a to dokonca ešte pred vznikom poľnohospodárstva. V teplých oblastiach je rozšírený ako divorastúci druh, ktorý osídľuje aj tie najokrajovejšie oblasti, nájdete ho v skalách a sutiach, v rozvalinách starých domov, starých popukaných asfaltkách… Vyšľachtené odrody si naopak vyžadujú hlboké humózne pôdy.

V zime dobre znáša aj relatívne nízke teploty, tiež bez väčších problémov vydrží aj dlhšie obdobie sucha, alebo naopak aj vlhké leto. Figovník sa už v minulosti pestoval na voľnej pôde na južnom Slovensku (vinohradnícke oblasti). Dnes si ho môžete dopestovať v podstate kdekoľvek (v chladnejších oblastiach v kontajneroch).

Figovník predaj – cena a kde kúpiť

Figovník určite nájdete v každom väčšom záhradníctve, v hobby marketoch (OBI, Baumax) aj na záhradníckych výstavách. Kúpiť si môžete už “hotové” dvoj, trojročné rastliny pestované v kontajneroch (s koreňovým balom). Za jednu rastlinku dáte v závislosti od veľkosti a kultivaru približne 5-7 €.

💡  TIP: Pri nákupe sa nemusíte hneď orientovať na vek a veľkosť kupovanej rastliny (pravdou je, že tie staršie bývajú o dosť drahšie). Tiež sa vyhnite tvarovaným rastlinám do korunky naštepenej na kmieniku – v našich podmienkach je to dosť veľké riziko, môže ľahko vymrznúť – výnimkou je ak máte preň prichystaný fakt dobre chránené stanovište.

Inak, ak máte v okolí úspešného pestovateľa, tak vedzte, že figovník vám spoľahlivo zakorení aj z odrezkov, či odštipnutých mladých výhonkov. Ak sa s vami teda podelí (s rastlinkou a skúsenosťami, ktoré sú neoceniteľné).

Odrody

Najčastejšie sa u nás môžete stretnúť s odrodami ako Brown Turkey, Peretta, Becane či Bornholm S Diamond. Našich záhradkárov najviac zaujímajú rastliny, ktoré lepšie odolávajú mrazom, preto si priblížime viac mrazuvzdorný figovník Brown Turkey:

💡 Ficus carica - Brown Turkey
  • stredne vysoký ker dorastajúci do výšky 1-2 metre s opadavým listom (nápadne laločnaté, veľké, zaujímavo tuhé)
  • strihá sa na jar a v lete (pri bujnom raste počas leta sa odporúča pre bohatšie plodenie skracovať nové prírastky na 3 listy)
  • nároky na pôdu: mierne vápenitá s ílovitou zložkou bohatá na humus
  • nároky na stanovište: slnečná južná stena, kde sa kumuluje viac tepla a ker je viac chránený
  • mladšie rastliny odolávajú -15 °C, viacročné už -20 °C, USDA zóna: 6b (do -21°C)
Ficus carica - Brown Turkey

Ficus carica – odroda Brown Turkey

Jeden z najotužilejších figovníkov, ktorý v našich podmienkach aj hojne plodí. Jedná sa o odrodu s tmavými figami (červenohnedé až fialovo-čierne). Sú sladké a pri dostatočnom obsahu živín v pôde aj pomerne veľké. Tvoria sa bez opelenia. Plody sú zrelé ak idú ľahko odlomiť a neronia mlieko (latex, ktorý je inak prítomný v celej rastline a môže spôsobiť podráždenie očí alebo pier).

Odolnosť tejto odrody možno prehĺbiť ak konáre zakryjete bublinkovou fóliou, či polystyrénom počas najsilnejších mrazov. V každom prípade rastlina prežíva vždy na koreňoch, takže v prípade omrznutia nadzemnej časti figovníka vyženie na jar nové výhony zo zeme, na ktorých dokonca stihne ten istý rok plodiť.

Pestovanie

Ste rozhodnutí, že si zaobstaráte figovník a chcete vedieť ako mu zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre rast a tvorbu plodov? Tak vedzte, že figovník je v podstate nenáročná rastlina. Potrebuje podmienky, ktoré si vyžaduje napríklad taký vinič. Takže mu zabezpečte slnečné a dostatočne vyhriate stanovište chránené pred vetrom (najlepšie južná stena budovy či múru, pretože z nich ešte dlho sála teplo). Pôda by mala byť pieščito-hlinitá, mierne vápnitá a dostatočne humózna.

Dospelý ker zvládne mrazy aj okolo –20 °C (podľa odrody). Zvláda i priame slnečné svetlo. Čo nezvláda, to je mrazivý vietor, vďaka ktorému dokáže vymrznúť až na koreň. V záhrade nevysádzajte mladé rastliny (tak do 3 rokov), a aj tie staršie je potrebné počas zimy chrániť napríklad textíliou, ktorú na jar odstránite ešte pred pučaním. Ak je zima suchá (bez zrážok), je potrebné figovník niekoľkokrát poliať aby nevyschol.

Ak chcete pestovať figovník v chladnejších oblastiach, tak rastlina prosperuje skôr v kontajneri. Takto ho môžete nechať prezimovať v chladnejšej a tmavšej miestnosti ako je chodba, pivnica či garáž (plus mínus koncom septembra podľa aktuálnych klimatických podmienok). Koncom mája až začiatkom júna ho môžete opäť vyniesť von.

Figovník v nádobách

V chladnejších oblastiach pestujeme figovník vo vhodných nádobách…

Kedy zrejú plody?

Plody môžete očakávať zhruba od polovice augusta a priebežne ďalšie zrejú asi 3 mesiace. Zber u nás začína koncom septembra a trvá až do prvých mrazov, kedy sa vývoj plodov zastaví a plody vonkajších stromkov zmrznú a opadajú.

Dokáže potešiť aj dvojitou úrodou – kontajnerové rastliny prenesené v októbri do svetlejšej miestnosti s teplotou nad bodom mrazu nasadzujú nové plody, ktoré potom dozrievajú na jar a v lete budúceho roka.

💡 Čo ste o figovníku možno nevedeli

*Plody sa tvoria bez opelenia

Plody sú, ako sme už spomínali, parthenokarpické – tvoria sa bez opelenia a vyrastajú po jednom v pazuchách listov (bez toho, aby sa vytvorili kvety). Sú jedlé celé, dokonca aj s krátkou stopkou, perfektne zasýtia a uhasia smäd. V podstate sa jedná o špecifický typ figovníka patriaci do takzvanej Adriatickej skupiny. Tu je jeho stručná charakteristika + pár slov o ostatných základných typoch:

  • Adriatická skupina (angl. “Common fig”) – plodstvo vzniká aj bez opelenia a nevytvára klíčivé semená, zahŕňa väčšinu odrôd, ktoré sa pestujú v oblastiach bez prirodzeného výskytu opeľovača, ktorým je malá osička Blastophaga psenes
  • Smyrnská skupina (“Smyrna” type) – na dozretie fíg potrebuje opelenie peľom zo samčej rastliny, plod má typické chrumkavé semená (typické pre dovážané sušené figy)
  • San Pedro (“San Pedro” type) – prechodná skupina, figy tvorí jednak parthenokarpicky a pre dozretie hlavnej úrody potrebuje opelenie
Figovník - bohatá úroda fíg

Figovník a bohatá úroda fíg…

Pôda a umiestnenie

Ak začínate s pestovaním figovníka v črepníku (kontajneri), tak najvhodnejší na pestovanie je substrát zložený zo záhradnej pôdy, kompostu, piesku a rašeliny (v pomere 2:1:0,5:0,5) s neutrálnym pH. Po zasadení sa odporúča aj prihnojiť. Rastlinu z kvetináča nevysádzajte do vonkajších podmienok kým nemá aspoň 3 roky.

Figovník nie je náročný na pôdu, nevyhovuje mu iba veľmi kyslá. Pôda bohatšia na živiny zabezpečí, že z figovníka môžete očakávať väčšiu úrodu.

Figovník obyčajný v záhrade

Figovník nevysádzajte von do záhrady kým nemá aspoň 3 roky…

Hnojenie

Figovníku rastúcemu voľne v záhrade zapracujte maštaľný hnoj (5-10 kg) na dospelý ker. Rastlinám v kontajneri v období jar-leto pridávajte tekutú hnojivú zálievku približne každé 2 týždne (napríklad 0,2 %-ný roztok Harmavitu). Neskôr už nehnojte aby drevo stihlo do zimy vyzrieť.

Zálievka

Figovník v záhrade zalievajte najmä počas tvorby plodov a to v prípade dlhšie trvajúceho suchého obdobia (inak opadajú). V prípade, že je pôda premočená po dlhšietrvajúcich a intenzívnych zrážkach, plody praskajú. Kontajnerový stromček si žiada častejšiu zálievku hlavne počas horúceho leta.

Strihanie (rez)

Figa znáša rez veľmi dobre, rýchlo sa rozkonáruje a nasadzuje veľa plodov. Nestrihané rastliny majú zbytočne dlhé a hlavne riedke prírastky. Preto je dobré už v prvom roku pestovania na jar skrátiť hlavný výhonok na 5-6 púčikov, aby sa vytvorili aj bočné konáriky. Tie na budúci rok opäť skrátime na 3-5 púčikov. Výhonky rastúce do vnútra tvarovanej koruny odrežeme. Po zbere môžete odrodené vetvy odrezať, čím podporíte tvorbu nových výhonov.

Pozor pri reze a ošetrovaní! Všetky figovníky ronia pri poranení mliečnu lepkavú tekutinu – latex. Ten pri kontakte nepríjemne dráždi pokožku a sliznice. Pozor si dajte aj pri zozbieravaní odrezkov zo zeme, ale aj pri zbere plodov.

Kedy a ako sadiť figovník

Kedy sadiť

Do voľnej pôdy najlepšie v apríli až v máji, kedy je pôda už dostatočne zohriata. Sadia sa najlepšie trojročné rastliny aj s koreňovým balom. Prečo? Pretože majú už dobre vyzreté drevo a takmer nehrozí, že zamrznú (mrazom do -18 °C odolávajú staršie rastliny s priemerom kmeňa 6 až 7 cm).

Postup pri výsadbe do voľnej pôdy

1. krok – vyhĺbenie jamy podľa veľkosti koreňového balu (cca 40 × 40 × 40 cm)
2. krok – úprava jamy, kedy sa jej dno mierne skyprí a pridá aj trochu hnojiva (napríklad Slovcerit – približne 30 g, čo sú asi 3 polievkové lyžice), následne do nej nalejte vodu a necháte ju vsiaknuť
3. krok – vysádzanie, kedy rastlinu aj s koreňovým balom vložíte do jamy a prihrniete pôdou, ktorú následne mierne utlačíte a polejete, je dobré ak okolo stromu vytvoríte misu na závlahu.

Figovník môžete vysadiť aj o 10 až 20 cm hlbšie ako bol v kontajneri – bude tak ešte lepšie chránený pred silným mrazom. No aj tak ho nezabudnite pred zimou chrániť napríklad prikrývkou z čečiny, slamy alebo vrecovinou.

Ako zazimovať figovník

V prípade chladnejšej zimy je potrebné, aby ste svoj figovník pekne zazimovali. Môžete použiť slamu alebo rašelinu a kmeň figy prikryť nánosom tejto vrstvy. Môžete ho tiež ochrániť prikrývkou z čečiny, slamy, kukuričného šúpolia alebo vrecoviny. V prípade kontajnerových rastlín úspešné prezimovanie zabezpečí ich umiestnenie do chladnej chodby či pivnice (s teplotou nad nulou, optimálne okolo 7 °C).

Figovník v kvetináči – kontajnerové figovníky

Figovník sa úspešne pestuje aj v kvetináči, kedy sa neriskuje jeho vymrznutie. Po prezimovaní ho postačí na jar po odznení posledných mrazov premiestniť do záhrady (ale najprv do polotieňa, aby mu slnko hneď nespálilo listy). Aby vám kontajnerový figovník pekne zarodil, je potrebné ho vždy na jar v prvých troch rokoch presádzať. Staršie rastliny vydržia v nádobe aj 3-4 roky.

Presádzanie

Pri presádzaní odrežte po obvode časť koreňov, doplňte čerstvý substrát a zasaďte figovník do väčšej nádoby, alebo prinajmenšom mu časť koreňov po obvode orežte (ak ho chcete vysadiť do tej istej nádoby). Počas vegetačného obdobia črepníkový figovník pravidelne hnojte (harmavit), približne raz za dva týždne, a polievajte – najlepšie až po miernom presušení povrchu pôdy.

V prvom roku figovník vyžaduje nádobu s objemom aspoň 3 l, v ďalšom roku ešte o 2 l väčšiu. Staršie rastliny sa vysádzajú minimálne do 10-litrovej nádoby.

Figovník ako izbová rastlina

Figovník ako bonsajFigovník sa vie dobre uplatniť aj ako izbová rastlina. Nejde však o Figovník obyčajný, ale o príbuzné druhy, ktoré sú viac okrasné listom. Najčastejšie sa v byte môžete stretnúť s takými druhmi ako je Figovník lesklý (Ficus benjamina), ktorý má menšie listy zelenej farby, prípadne panašované, prípadne vzrastom väčšie Figovník kaučukový (Ficus elastica), alebo Figovník lýrovitolistý (Ficus lyrata). Ideálny na bonsaj je zase Figovník ginseng alebo aj Figovník posvätný (Ficus religiosa) – Buddhov figovník.

Všetky spomenuté druhy majú spoločné to, že vôbec neznášajú zmenu prostredia, kedy hneď začnú so zhadzovaním listov. Listy zvyknú padať aj pri nedostatku či naopak nadbytku vody, prievane, či slabom svetle. Napriek tomu sú veľmi populárne. Ich najväčším tromfom je totiž schopnosť odstraňovať nečistoty zo vzduchu.

Všeobecné podmienky na pestovanie:

  • stanovište s rozptýleným svetlom
  • zálievka – na jar a v lete výdatná, na jeseň a v zime mierna
  • teplota – celý rok izbová
  • rozmnožovanie odrezkami
  • substrát – ľahký, dobre priepustný
  • presádzanie – na jar (keď korene prerastú črepník)
  • tvarovanie – rez znáša dobre, podporuje rozkonárenie
  • vyžaduje rosenie listov
  • škodcovia – štítničky, roztočce, strapky

Rozmnožovanie odrezkami

Ako rozmnožiť figovník? Najlepšie odrezkami, ktoré by sa mali odoberať v januári pri plusových teplotách. Ako na to? Z koruny kríka odrežte dvojročné výhonky a z nich vyberte na odrezky strednú časť s priemerom približne 1,5 cm a 3-4 púčikmi. Rez ošetrite stimulátorom rastu a nechajte vysušiť pri teplote 10 °C. Odrezky napichajte šikmo do nádoby so substrátom tak, aby vyčnieval posledný púčik. Pri teplote 20 až 25 °C zakorenia do 4-6 týždňov (pri miernom vlhčení). Potom ich opatrne zasadíte po jednom do pripravených nádob a umiestnite do polotieňa a postupne privykáte na priame slnko.

Choroby a škodcovia

Figovník samotný zväčša netrpí žiadnymi chorobami* a nenapádajú ho škodcovia (a keď, tak len v minimálnej miere). Rastlinu v pestovanú v skleníku môžu poškodzovať molice. Praskajúce dozreté plody môžu “navštíviť” mravce či osy. Na jar sa môže stať, že ho napadnú piadivky, ktoré požierajú mladé listy, kvety a puky. Ako ochrana dobre poslúžia lepiace pasce. Pri veľkých mrazoch sa môžu vytvárať na dreve trhliny, ktorými môžu preniknúť baktérie alebo pleseň (na jeseň natrite kmeň bielym biologickým náterom).

*Snáď jedinou chorobou, s ktorou sa môžete stretnúť v našich podmienkach je takzvaná hrdza figovníkov (angl. Fig rust). Objavuje sa najmä v chladnom a vlhkom prostredí a pri kritickom rozšírení spôsobuje opad listov a tým aj značné oslabenie rastliny spojené s malou úrodou. Táto hubová choroba sa prejavuje hnedočervenými škvrnami na listoch. Ako riešenie sa núka ošetrenie niektorým z meďnatých fungicídov, ktoré sú dostupné pre iné ovocné stromy. Plus netreba zabudnúť všetky napadnuté listy odstrániť (zo stromu i zo zeme) a spáliť.

Hrdza na figovom liste

Vymrznutý figovník – ako ho zregenerovať

Niekedy sa môže stať, že naozaj nastane cez zimu trvalejšie mrazové obdobie a figovník vymrzne. Zistíte to tak, že na jar nezačne pučať. Čím mladšie drevo, tým je ohrozenejšie. Takže na jar po zistení škôd vymrznuté výhonky zrežte až na živé drevo a rany zatrite voskom či špeciálnym stromovým balzamom. Figovník nechajte ďalej v pokoji rásť až kým sa nevytvoria nové výhonky, z ktorých potom následne začnete formovať novú korunu stromu.

Samozrejme, vždy je lepšie pokiaľ sa prípadnému poškodeniu rastliny mrazom dokážete vyhnúť. Hneď na začiatok rada: vyberajte odrodu, ktorá vyhovuje klimatickým podmienkam vašej oblasti. Ďalej: rastliny nevysádzajte na trvalé miesto hneď od prvého roka rastliny, pestujte ich vo vhodných kontajneroch a na zimu odkladajte prezimovať dovnútra (prvé 2-3 roky). Po vysadení do záhona ho potom na zimu zakryte vhodnou nástielkou (spodnú časť kmeňa zahrňte pilinami, rašelinou či substrátom do výšky minimálne 20 cm, v prípade, že ide o niektorú z naštepených odrôd až nad miesto očkovania). Dobré je, ak ku koncu leta úplne vylúčite pri hnojení dusík a zameriate sa iba na prihnojovanie vápnikom a draslíkom. Rastliny tak skôr ukončia rast letorastov, lepšie vyzrievajú (drevo) a sú tak odolnejšie.

Liečivé účinky

Figovník je pestovaný pre svoje veľmi chutné a šťavnaté plody, ktoré sa konzumujú ako čerstvé tak i sušené. Figy obsahujú aj množstvo prospešných látok. V tradičnej medicíne sa oceňuje hlavne pozitívny vplyv pri srdcovocievnych ochoreniach, chudokrvnosti, únave, bolestiach hrdla, angíne či prechladnutí, pomáhajú pri zápche. Z listov fíg sa zvykne robiť odvar, ktorý pomáha pri problémoch s obličkami.

Figy majú v porovnaní s iným ovocím menej vitamínu C a provitamínu A, ale zas obsahujú vápnik a fosfor v optimálnom pomere a tak majú blahodárny vplyv pri obnove kostného tkaniva. Obsahujú veľa vlákniny a organických kyselín, čo prospieva tráviacemu ústrojenstvu, Obsahujú veľké množstvo pektínu a ovocného cukru – fruktózy, vďaka čomu sú figy vynikajúcim zdrojom energie pri športových a iných výkonoch.

Figy tiež zlepšujú schopnosť sústredenia a pôsobia pozitívne na nervy a mozog, dokonca sa dá povedať, že majú podobné účinky ako antidepresíva pretože vylepšujú náladu. Majú tiež svoj význam pri chudnutí, pretože sú výbornou náhradou nezdravých sladkostí a neobsahujú žiaden tuk-

Čo s figami

Takže figovník vám už úspešne zarodil? Tak čo teraz s bohatou úrodou? Je pravda, že čerstvo odtrhnutá figa vydrží v chladničke tak 2-3 dni a preto je fajn, ak ju skonzumujete rovno čerstvú (priamo zo stromu, so zmrzlinou alebo aj mascarpone, s parmskou šunkou a parmezánom… Figy sa však dajú aj grilovať sušiť či spracovať na výborný džem či marmeládu. A keďže figovník rodí priebežne, máte o dostatok ovocia postarané už od konca leta až do neskorej jesene.

Dužina plodov býva podľa odrody červená, fialová alebo aj biela, každopádne má veľa drobných semienok a je šťavnatá a veľmi sladká. Vďaka svojej charakteristickej chuti a nevšedne lahodnej textúre sú figy ideálne na zdravé každodenné maškrtenie, na sladenie jedál a rôznych dezertov…

Figovník, alebo čo s úrodou – pár rád priamo od pestovateľa – VIDEO:

Recepty na prípravu fíg

Je ich neuveriteľné množstvo. Zo všetkých sme vybrali pár, ktoré sú podľa nás naj… (viac receptov na dobruchut.sk).

Pečené figy so zmrzlinou

Pečené figy so zmrzlinou a karamelom

Pečené figy so zmrzlinou a karamelovou polevou…

Totálne jednoduché a totálne skvelé pre každý mlsný jazýček.

Ingrediencie na 4 porcie:

  • 12 čerstvých fíg
  • 200 ml vanilkovej zmrzliny
  • karamelová poleva

Postup:

  • figy uložíme do zapekacej misy alebo na plech, vložíme ich do vyhriatej rúry a pri teplote 200°C pečieme cca 10 minút
  • uložíme ich na taniere, podávame s kopčekom vanilkovej zmrzliny a prípadne karamelovou polevou

Figová marmeláda

Figová marmeládaPerfektný spôsob, ako uchovať jedinečnosť tohto ovocia na celý rok.

Ingrediencie:

  • 1 kg fíg
  • 0,5 kg cukru
  • 3 polievkové lyžice brandy
  • trochu citrónovej kôry

Postup:

  • figy umyjeme, rozpolíme a zmiešame ich s cukrom, prikryjeme na noc, ráno ich preložíme do hrnca a na miernom ohni postupne privedieme do varu (zmes sa neustále mieša, aby sa nepripálila)
  • pridáme citrónovú kôru a varíme na miernom ohni (občas odoberieme vzniknutú penu), varíme dovtedy, až kým nie je zmes natoľko hustá, že už netečie po naklonenom tanieri
  • marmeládu preložíme do zaváracích pohárov, uzavrieme a sterilizujeme, keď vychladnú, uložíme ich do komory

zdroje: en.wikipedia.orgbritannica.com, botany.cz, botanyphoto.botanicalgarden.ubc.ca, pfaf.org, missouribotanicalgarden.org.


Autor článku

Keďže mám rád technické veci, kvalitnú a funkčnú spotrebnú elektroniku, vychytávky a zlepšováky v domácnosti, založil som web DoDomácnosti.sk. Tu môžem aplikovať svoje, už vyše 10-ročné skúsenosti v oblasti tvorby obsahu na internete a pritom môžem vychádzať z vlastných skúseností s domácnosťou.

Komentáre
Zatiaľ sa tu nenachádza žiadny komentár.
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.