Vyberáme a zakladáme domáce parenisko na priesady

Veronika Štrbová Téma
5. januára 2021 1

Ste milovníkom sadenia rastlín a radi si doprajte chutnú domácu zeleninu? V tom prípade vás určite osloví nápad zaobstarať si domáce parenisko. Vďaka nemu dokážete rastlinky sadiť oveľa skôr ako začína ich sezóna a taktiež si ju viete následne aj predĺžiť. Domáce parenisko si môžete dopriať bez ohľadu na to, či bývate v byte alebo v rodinnom dome so záhradou. Druhá možnosť je samozrejme praktickejšia, avšak ani v byte nezúfajte. Vybrať si môžete praktické mini-pareniská, ktoré nájdu svoje miesto na parapetách či balkónoch.

Pokiaľ máte možnosť využiť záhradu na domáce parenisko, o to lepšie. Využijete tak viac miesta, zasadíte si viac rastlín a úroda bude tým pádom bohatšia. Najlepšie na týchto pareniskách (aj malých aj veľkých) je to, že sa dajú nielen výhodne zakúpiť, ale aj veľmi ľahko svojpomocne vyrobiť. V našom článku sa dozviete, kde si môžete parenisko kúpiť, ako také domáce parenisko funguje, ako a z čoho sa dá vyrobiť a tiež aj to, či je potrebné sa oň nejakým spôsobom následne aj starať.

Pozrieť ďalšie

Čo je parenisko a aký má význam

Čo je parenisko?

Parenisko je skvelým pomocníkom pre pestovanie priesad, zeleniny, bylín či kvetov. Je to v podstate vyvýšený záhon naplnený vrstvami rozkladajúcej sa slamy a hnoja alebo iných organických látok. Na vrch sa potom pridáva tenšia vrstva rastového média (pôda / kompost), aby ste mohli pestovať rastliny alebo semená. Ako každá iná halda kompostu, aj parenisko sa vyrába z organických materiálov. V ideálnom prípade by mala existovať dobrá kombinácia „zelených“ materiálov bohatých na dusík a „hnedých“ materiálov bohatých na uhlík. Parenisko je jednou z mnohých metód, ktoré môžu chrániť plodiny, ktoré pestujete počas najchladnejšej časti roka – prostredníctvom jesenných mrazov až do konca zimy.

 

Aké poznáme druhy parenísk

Hotové kúpené pareniská

Najzákladnejšie rozdelenie parenísk je na hotové, teda kúpené a doma vyrobené. Ak sa rozhodnete si parenisko zakúpiť, je treba dopredu vedieť, kde ho chcete umiestniť, koľko priestoru mu viete dopriať a aký materiál preferujete. Podľa toho si môžete vybrať buď mini-parenisko, ktoré je vhodné aj do interiéru, napríklad na parapety alebo na balkón. Mini-parenisko je vhodné na pestovanie priesad zeleniny a zakoreňovanie odrezkov kvetín a drevín. Jedným z najdôležitejších predpokladov pre úspešné vyklíčenie a rast je substrát, do ktorého sa semená alebo odrezky vysievajú a sadia. Substrát musí byť sterilný, aby sa nerozširovali pôdne huby. Preto sa rozhodnite pre rozmnožovací alebo rašelinový substrát.

 

Väčšie hotové pareniská, ktoré si viete zaobstarať do záhrady sa vyrábajú z rôznych materiálov, tie lacnejšie napríklad z polyetylénovej fólie alebo kvalitnejšie z PC dosky a pevného dreva či z hliníkových profilov s polykarbonátovou výplňou. Parenisko býva vybavené odklápacou vrchnou doskou pre pohodlný prístup a ventiláciu. Hliníkové profily vynikajú svojou nízkou váhou a dlhou životnosťou. Naviac nepodliehajú korózii, čo je dôležité predovšetkým k udržiavaniu vlhkého prostredia v parenisku. Skvelou vychytávkou je parenisko s automatickou ventiláciou. Okenný automatický otvárač sa v závislosti od teploty automaticky otvára a akonáhle sa ochladí aj zatvára. Automatický otvárač je vždy obsahom balenia.

 

Doma vyrobené parenisko

Pri domácich vlastnoručne vyrobených rozlišujeme najmä dva druhy parenísk, ktoré sa líšia podľa teploty – teplé a studené. Občas sa môžete stretnúť aj s poloteplým pareniskom. Ďalším členením by mohlo byť parenisko podľa použitého materiálu – drevené, betónové alebo tehlové.

Teplé parenisko by malo mať hĺbku 60 centimetrov, z toho by mal biomateriál predstavovať 40 až 50 centimetrov, tým dosiahnete požadovanú teplotu. Na túto vrstvu uložte 10 až 20 centimetrov kompostovanej zeminy. Teplé parenisko je vykurované bioenergiou získavanou z maštaľného hnoja. Najčastejšie sa používa konský, ale môže byť aj iný. V prípade potreby ho môžete zmiešať so slamou, suchým lístím alebo dreveným odpadom. V každom prípade treba brať do úvahy, že takto teplota vo fóliovníku bude nižšia.

Poloteplé parenisko je principiálne vyhrievané rovnakým spôsobom ako teplé, len vrstva hnoja je tenšia, mala by tvoriť maximálne 30 až 40 centimetrov.

V prípade studeného pareniska dajte na dno 10 až 20 centimetrov hnoja, lístia alebo slamy. Takéto parenisko je vykurované len slnečnými lúčmi.

 

Studené alebo teplé parenisko?

Studené parenisko získava teplo iba z vonkajšieho vzduchu cez deň, keď je otvorené, a zo slnka, keď je zavreté, pričom ide o klasický skleníkový efekt. Pestovateľský substrát musí byť vopred dobre pripravený a obohatený preosiatym zrelým kompostom. Studené parenisko je vyhrievané takmer výlučne zo slnečných lúčov, keďže hnoja je veľmi málo, prípadne nie je použitý vôbec.

Teplé parenisko sa ohrieva navyše aj zospodu – od hrubšej vrstvy ušliapaného hnoja, na ktorom je v hrúbke 30 cm nasypaný pestovateľský substrát. Veľmi vhodný je konský hnoj. Čiastočne sa dá nahradiť rozkladajúcim sa, ešte teplým kompostom, do ktorého môžete primiešať lístie alebo slamu či iný odpadový rastlinný materiál spolu s dusíkatým hnojivom, aby ste čas rozkladu a produkciu tepla predĺžili. Dusíkaté hnojivo sa pridáva ako „potrava“ pre baktérie rozkladajúce organickú hmotu, ktoré potom nestiahnu z pôdy voľný dusík potrebný na rast rastlín.

V teplom sa v porovnaní so studeným dajú rastliny pestovať skôr, keďže teplo sa šíri priamo ku koreňom odspodu, a tak neprekáža ani niekoľko dní za sebou bez slnečného svitu. Hnoj vytvára bioenergiu, ktorou vykuruje parenisko. Vďaka tomu je možné teplé parenisko založiť už na konci januára. Je však potrebné myslieť na to, že ak vonku mrzne, rastliny je potrebné chrániť, napríklad vrstvou slamy.

Domáce otvorené parenisko s rastlinami

Aj takto môže vyzerať vaše doma vyrobené parenisko

 

Ako vybrať parenisko

Parenisko láka ľudí hlavne z dvoch dôvodov. Prvým je urýchlenie rastu rastliniek z jari, tým druhým je predĺženie záhradkárskej sezóny na jeseň. Výhodou všetkých parenísk je ich nízka obstarávacia cena – na rozdiel od skleníkov, a tiež možnosť si jednoduché parenisko vyrobiť aj svojpomocne doma. V prípade, že si vyberáte parenisko prvýkrát, tak si dajte pozor na nasledovné kritériá.

 

Čím sa riadiť pri výbere pareniska

➡️ Druhy plodín v parenisku

Ako prvé treba dopredu vedieť druhy plodín, ktoré chcete v parenisku pestovať. Najmenšie pareniská sú tvorené pevným rámom, ktorý je zakrytý plachtou. Takéto pareniská sú najlacnejšie. Najväčšie pareniská majú výšku aj 2 metre a dĺžku 10 metrov a viac. Pokryť teda môžete aj nejakú časť vašej záhrady. Ak chcete veľkú produkciu plodín, tak radšej investujte do väčšieho pareniska.

 

➡️ Konštrukcia

Konštrukciu tých najlacnejších parenísk (ak nehovoríme o minipareniskách) tvorí drôtená konštrukcia, ktorej životnosť je zvyčajne 1-2 sezóny. Drevené pareniská vám môžu vydržať aj niekoľko sezón, ale kvôli vlhkosti drevo rýchlo plesnivie a stráca svoju kvalitu. Najmodernejšie sú pevné oceľové alebo hliníkové konštrukcie, ktoré zabezpečujú dlhoročnú životnosť a stabilnú konštrukciu. Pevnosť konštrukcie je dôležitá, obzvlášť pokiaľ ide o veľké parenisko, ktoré môže byť zmetené silným vetrom.

 

➡️ Materiál pareniska

Materiál ako plast alebo fóliu voľte podľa typu plodiny. Ak zakladáte parenisko iba dočasne, tak si vždy vyberte fóliu, aby mohli rastliny ďalej rásť a aby bolo možné ich potom ľahko zožať. Plastové pareniská sú určené už pre stále umiestnenie. Pestujú sa v nich často paradajky, uhorky a ďalšie plodiny. Plastové pareniská majú zvyčajne kovovú konštrukciu a dlhú životnosť.

 

➡️ Systém poklopu

Pri malých pareniskách si zvoľte taký systém, aby ste odklopili iba vrchnú časť pareniska a mali okamžitý prístup k rastlinám, ktoré môžete zalievať, hnojiť alebo žať. Pri veľkých pareniskách si vyberajte dverový vstup. Najlacnejšie pareniská majú vstup riešený iba plachtou. Ideálne je však vybrať parenisko s pevným rámom dverí. Dokonca aj v parenisku je potrebné občas vyvetrať, menšie pareniská je možné vetrať hlavným vekom alebo dverami, veľké by mali disponovať oknami na vetranie.

 

Poloha a veľkosť pareniska

Parenisko je na rozdiel od napríklad fóliovníka extrémne lacná záležitosť, ktorú zvládne vyrobiť každý domáci kutil. Pri zakladaní pareniska je potrebné najskôr vybrať vhodné miesto. Parenisko by malo byť umiestnené na slnečnom mieste, otočené na juh, pričom ideálne je, ak je zadná stena chránená pred vetrom kríkmi či stenou domu. Dbajte na to, aby bol k parenisku jednoduchý prístup. Pareniská nebývajú veľké, práve naopak, vďaka svojim kompaktným rozmerom sa často budujú ako mobilné, čo im dodáva určitú flexibilitu. Ak máte k dispozícii napríklad staré drevené okná v rámoch, ktoré plánujete na parenisko použiť, ich rozmer bude určovať aj rozmer vášho pareniska.

Poskytnutím zdroja šetrného prírodného tepla je parenisko alternatívou k nákladnejším metódam zimného vykurovania. Je to účinné opatrenie na udržanie rastlín v mrazoch – najmä keď sa používajú v skleníku alebo v tuneli. Aj keď je parenisko realizované vonku, môže byť pokryté sklom alebo plastom, aby sa udržalo teplo, ktoré vydávajú kompostovacie materiály. Teplo generované všetkou touto mikrobiálnou aktivitou je najlepšie využiť hneď na začiatku vegetačného obdobia, alebo skôr pred ním – naštartujte jar, keď je počasie stále výrazne chladné.

Tieto zútulnené prostredia môžu byť umiestnené v chránenej konštrukcii, napríklad v skleníku, alebo vonku s pridaním studeného rámu alebo podobného krytu, ktorý zachytáva teplo a zvyšuje teplotu vzduchu. Pareniská sú ideálne na pestovanie veľmi skorých plodín, ako sú šaláty, špenát a skoré odrody mrkvy.

Základom pre zdroj tepla je hrubá vrstva hnoja, ktorá sa rozpadne a bude vydávať teplo ako vedľajší produkt aktivity mikroorganizmov. Vysoká koncentrácia organizmov baktérií a húb v rozpadajúcom sa hnoji vytvára oxid uhličitý a teplo. Teplo stúpa cez sadivové médium, ohrieva ho a víri vo vnútri pareniska. Vďaka teplu zo slnečného žiarenia cez sklo sa tým dobre udržujú teploty pre dobré klíčenie a rast rastlín. Ako sadivové médium môžete zmiešať dobre kompostovaný hnoj a ílovitú pieskovú pôdu, aby ste vytvorili zmes, ktorá by poskytovala dobrý odtok a dobrú úrodnosť, a potom je potrebné ju umiestniť do pareniska na vrch čerstvého hnoja.

Parenisko by nemalo byť naplnené maštaľným hnojom a sadivom až do neskorej zimy, aby sa hnoj začal včas ohrievať a vypestoval jarné rastliny, ktoré sa po uplynutí nebezpečenstva mrazu zvyknú vysádzať do záhrady. Na zahriatie sa musí pridať voda, aby bol hnoj vlhký a poskytoval dobré prostredie pre rast mikroorganizmov poskytujúcich teplo. Asi šesť týždňov (v závislosti od druhu rastlín) pred obvyklým dátumom posledného mrazu sezóny pripravte záhon do sadiva a zasaďte semená. Pretože rastliny vyrastú z pareniska a vysadia sa na záhradu pri správnom rozostupe, môžu byť semená a riadky oveľa hustejšie ako bežné rozostupy semien.

 

Pestovateľské prostredie

Zmes vrchnej pôdy a záhradného kompostu (pomer 1: 1) je umiestnený na vrchole hnoja vo vrstve hrúbky 20 cm – 30 cm. Horúci záhon môže byť taký hlboký a široký, ako len chcete, pokiaľ je pomer hnoja a rastového média 3 : 1. Ak sa rozhodnete hlbšie položiť horúce lôžko, teploty môžu stúpnuť nad optimum (24 °C) a rastliny môžu byť takpovediac pripálené. Môže sa ochladiť pridaním vody alebo lístia a záhradného odpadu do zmesi. Teploty pravidelne kontrolujte teplomerom.

 

Parenisko treba niečím prikryť

Na vrch hotového pareniska sa umiestni okno a všetko je pripravené na pestovanie sadeníc. Pretože ohnisko generuje vysoké množstvo tepla zo slnka, položte na vysadené semená ľahkú vrstvu, napríklad zo slameného mulču. Tá poskytuje pôde počas dňa, keď svieti slnko, trochu tieňa a v noci pomáha udržiavať mierne teplo. Najdôležitejšou funkciou je však spomalenie rýchlosti odparovania na povrchu sadivového média. Bez slamy povrch vyschne tak rýchlo, že veľa semienok ťažko klíči. Slamený mulč by mal byť dostatočne riedky, aby sa k sadeniciam dostávalo svetlo, keď vystúpia z pôdy.

Za slnečných, miernych dní bude potrebné parenisko vetrať, aby sa zabránilo jeho prehriatiu, ktoré vysušuje pôdu a klíčiace semená alebo dokonca spáli mladé rastliny po ich vzniku. Pomocou podpery držte okenný rám hore a zabezpečte tak potrebné vetranie. V chladných dňoch a v noci musí zostať zatvorené, aby neunikalo teplo a aby rastliny nezamrzli.

 

Čo môžem zasiať?

Osivo sa môže vysievať priamo do pôdnej vrstvy alebo do zásobníkov umiestnených na vrchu. Po vybudovaní pareniska v januári môžu byť malé plodiny, ako je šalát či reďkovka, priamo zasiate na dobre prepracovanú jemnú pôdu. Náskok sa dá dosiahnuť zasiatím podnosov s hráškom, fazuľou, repou a jesenným karfiolom na presádzanie von. Cukety a tekvice môžete zasadiť priamo do pareniska od apríla do mája. Experimentovať môžete aj s rôznymi organickými plodinami.

 

Najlepší hnoj na výrobu pareniska

Ponorte vidličku do stredu hromady kompostu, trochu s ňou zatočte a pravdepodobne si všimnete únik pary. Uprostred dobre naukladanej hromady kompostu dosahuje pôsobivé teploty – a práve toto teplo po stáročia používajú záhradníci, ktorí chcú „podvádzať“ ročné obdobia. Dnešní záhradníci sa mohli veľa naučiť od záhradníkov z dávnych čias. Pareniská so svojou jednoduchou štruktúrou a technickými údajmi s nízkou úrovňou technológie sú pripravené na návrat. Všetko, čo musíte pripraviť, je okamžitý prísun organických látok bohatých na dusík. O zvyšok sa postará príroda.

Absolútne najlepšou organickou látkou na ohrev pareniska je konský hnoj. S najväčšou pravdepodobnosťou budete v skutočnosti získavať stabilný stelivo – silnú zmes hnoja, moču a slamy z podstielky zvierat. To je dobrá vec, pretože moč má veľmi vysoký obsah dusíka, ktorý urýchľuje rozklad a vytvára tak dôležité teplo. Pre parenisko je najlepší čerstvý hnoj, určite nie starší ako šesť týždňov.

Hoj naložený na malej vlečke

Najlepší hnoj na parenisko je konský, použiť môžete však aj iný druh

 

Ako vzniká hnoj

Prvým nevyhnutným prvkom pri príprave hnoja na hnojenie je čerstvý konský hnoj, najlepšie zo zvierat kŕmených obilím. Hnoj by mal obsahovať jednu tretinu slamy alebo iného podobného steliva. Niekedy je v hnoji nedostatočné množstvo slamy na správne zahriatie. Ak nemá hnoj dostatok slamy, nemusí kvasiť, alebo ak dôjde k fermentácii, môže dôjsť k rýchlemu vývoju tepla, ktoré bude trvať len krátko. Asi 10 až 12 dní pred vložením hnoja do jamy by sa mal umiestniť na rovnú hromadu vysokú 1 – 1,5 metra. Ak je suchý, mal by byť navlhčený vodou, ale nemal by byť premočený.

Hnoj by sa mal začať zahrievať za 3 alebo 4 dni, potom by sa mal otočiť tak, že sa hromada dostane na vnútornú stranu hromady a naopak. O 3 alebo 4 ďalšie dni by mal byť hnoj pripravený na umiestnenie do jamy. Hnoj sa plní do jamy v postupných vrstvách s veľkosťou 10 – 15 cm a pevne sa utláča, aby sa zabezpečilo rovnomerné zahriatie a zabránilo sa nadmernému usadzovaniu. Pretože je pravdepodobné, že sa počas prvých dní po ustálení pareniska vyvinie vysoká teplota, je potrebné výsadbu odložiť, kým teplota neklesne na zhruba 29 stupňov alebo mierne nižšie.

 

Kam umiestniť parenisko

Ako už bolo spomenuté vyššie, parenisko je možné umiestniť buď do krytej záhradnej konštrukcie, ako je skleník, polytunnel či dokonca do zimnej záhrady – alebo von.

Miesto, kde sa rozhodnete umiestniť parenisko, bude v konečnom dôsledku závisieť od toho, kde žijete a od miestnych rastových podmienok. Bude to samozrejme závisieť aj od logistiky vášho miesta a od toho, koľko miesta máte k dispozícii. V obzvlášť chladnom regióne bude umiestnenie ohniska v krytej oblasti dobrý nápad, pretože vám umožní zdvojnásobiť úroveň ochrany. Je dôležité dbať na to, aby ste parenisko neumiestňovali na obzvlášť veterné miesto alebo na mrazivé miesta.

Ak žijete v oblasti s oveľa miernejšou zimou, výber umiestnenia pareniska môžete byť flexibilnejší. Pri rozhodovaní o umiestnení pareniska si dobre premyslite ďalšie prvky vo vašej záhrade a to, ako sa medzi nimi budete bežne pohybovať. Je dobré umiestniť parenisko tak, aby bolo ľahko dosiahnuteľné od vášho domu. V zime totiž určite nebudete chcieť chodiť príliš ďaleko, aby ste skontrolovali, zozbierali a ošetrili svoje zimné plodiny. Je to tiež pohodlnejšie, ak je vaše parenisko blízko zdrojov materiálov (napr. hromady kompostu, kurníku, stajne atď.).

Posledná vec, ktorú je potrebné zvážiť, je blízkosť vodného zdroja (ideálna je dažďová voda, a nie voda z vodovodu). Čím bližšie je zdroj vody, tým ľahšie a pohodlnejšie bude polievanie vašich zimných rastlín.

 

Výroba pareniska

Základ je pevná konštrukcia

Podstatou každého pareniska by mala byť pevná obvodová konštrukcia – z dreva, betónu alebo tehly. Konštrukcia zvyčajne presahuje terén o 25 až 50 centimetrov. Prikryté sú pareniskovými oknami tvorenými z dreveného rámu, v ktorom je sklo, fólia alebo plexisklo. Najčastejším rozmerom pareniska je veľkosť 100 x 150 centimetrov. Takéto parenisko býva predelené priečkou uprostred.

Vo väčšine prípadov je rám vyrobený zo starých paliet alebo iného dreva, priviazaný drôtom, vítaným doplnkom k udržaniu izolovaného hnoja a zabráneniu jeho rozliatiu. Rám môžete obložiť niekoľkými vrstvami lepenky, aby ste dosiahli ďalšiu izoláciu. Rovnomerne pridajte hnoj. Pri vytváraní parenisko utláčajte zadnou časťou vidlice, aby bola každá vrstva pevná a rovná. Hromada sa usadzuje a zmenšuje, keď hnije, takže je nevyhnutné pracovať na dosiahnutí rovnomernej vrstvy, aby sa zabránilo narušeniu rastúceho povrchu.

 

Materiály pre parenisko

Keď sa rozhodnete pre umiestnenie pareniska, je na čase zamyslieť sa nad metódami a materiálmi, ktoré použijete na jeho vytvorenie. Na boky pareniska sa používajú prevažne rekultivované tehly. Materiál, ktorý sa rozhodnete použiť na zadržanie materiálov vo vnútri, bude mať zjavný vplyv na schopnosť zadržiavania tepla v parenisku.

Môžete zvážiť použitie:

  • kameňa
  • rekultivovaných tehál
  • rekultivovaného betónu
  • recyklované predmety – plastové nádoby, staré korytá, vane atď.

Alebo pre menej trvalé stavby:

  • balíky slamy
  • regenerované drevo
  • prírodné drevo / guľatina

 

⭐ Konštrukcia okrajov pareniska

Boky konštrukcie môžu byť drevené, tehlové, murované, betónové alebo kovové. Murivo, betón alebo tehla tvoria vynikajúce trvalé konštrukcie, sú však nákladnejšie ako drevo. Kov musí byť dobre izolovaný alebo musia byť vysoké tepelné straty.

Keď si určíte veľkosť pareniska a zozbierate potrebné lemovacie materiály, je čas začať so stavbou. Na svoje nové parenisko môžete použiť napríklad rekultivované tehly, ktoré vám zostali z inej stavby. Výhodou použitia tehál, kameňa alebo rekultivovaného betónu je, že tieto materiály vynikajúco chránia teplo, pretože majú dobrú tepelnú vlastnosť. Budú akumulovať teplo a jemne ho uvoľňovať, keď teploty klesnú.

Klasické domáce parenisko, resp. jej rám býva vyrobený z dreva. Je totiž ľahké s ním pracovať a je dočasnejšie, ale aj pružnejšie, ak je potrebné parenisko zväčšiť alebo odstrániť, pretože sa menia potreby a záujmy. Pre čo najdlhšiu trvanlivosť by malo byť rezivo ošetrené konzervačným prostriedkom, ktorý nie je toxický pre rastliny. Nepoužívajte drevo ošetrené kreozotom alebo pentachlórfenolom, pretože hromadenie výparov z týchto materiálov v uzavretom ráme môže spôsobiť poškodenie rastlín. Napríklad také sekvoje a céder sú dlhotrvajúce dreviny.

Ak sa použije neošetrené drevo, môže byť rám pre väčšiu svetelnú odrazivosť a ochranu natretý bielou farbou na báze latexu alebo bielou farbou na skleník. Na rám je možné použiť drevo s hrúbkou 2,5 cm, ale 5-centimetrové má väčšiu odolnosť a izolačné vlastnosti. Zadná stena (zvyčajne severná stena) by mala byť najmenej 45 cm vysoká, meria sa od hornej časti zdroja tepla. Predná stena (zvyčajne južná stena) by mala byť asi 30 cm vysoká pre šesťmetrový rám.

 

Napĺňanie ohniska

Na novopostavené parenisko pridajte kopu kompostu po vrstvách. Parenisko sa tradične plní konským hnojom a slamou. Nemusíte však nevyhnutne používať konský hnoj a slamu. Na vytvorenie rovnakého efektu a na výrobu tepla je možné použiť veľa rôznych kompostovateľných materiálov. Po pridaní kompostovateľných materiálov zmes jemne utlačte, aby ste ju stlačili. Stlačením materiálov sa zvýši jeho kapacita výroby tepla. Mali by ste sa usilovať o vytvorenie vrstvy materiálov, ktorá je po komprimácii hlboká okolo 60-90 cm.

 

⭐ Polievanie vášho pareniska rastúcim médiom

Po pridaní kompostovateľných materiálov doplňte parenisko zeminou a kompostom. Ideálny pomer zmesi je 1: 1. Najlepší je kompost domáci. Ak ale ešte nemáte svoj vlastný kompost, určite si zaobstarajte a kúpte odrodu bez rašeliny. (Používanie rašelinového kompostu nie je prospešné pre životné prostredie.) Pomer materiálu produkujúceho teplo k pestovateľskému médiu by mal byť 3: 1, pretože tým sa dosahuje ideálna teplota okolo 24 stupňov. Preto by vaše rastové médium pôdy a kompostu malo byť zhruba 20 – 30 cm hlboké.

 

⭐ Vytvorenie krytu pre parenisko

Existuje niekoľko rôznych spôsobov, ako a čím zakryť vaše nové parenisko. Medzi najpoužívanejšie patria:

  • Stará sklenená okenná tabuľa
  • Rekultivovaná polykarbonátová fólia
  • Plastový kryt na riadok alebo mini plastový polytunnel či skleník

 

👉 Ak nemáte k dispozícii staré sklenené okno alebo tabuľu na prikrytie pareniska, striešku si môžete aj vyrobiť:

Jak si vyrobit přenosný kryt na pařeniště

 

⭐ Zasadenie pareniska

Parenisko by ste mali nechať sa asi týždeň zahriať. Potom ho môžete použiť na zasiatie semien alebo na okamžité vysadenie. Veľa rôznych semien a rastlín ocení jemné teplo stúpajúce z pareniska. Je však potrebné pamätať na to, že to nie je trvalý doplnok vašej záhrady. Materiály sa do 2-3 mesiacov z väčšej časti skompostujú, takže už nebudú vydávať dostatok tepla.

 

Budúcnosť pareniska

Aj keď to už nebude parenisko, stále je to úrodný vyvýšený záhon. Takže ho môžete naďalej používať na pestovanie svojich rastlín. Musíte sa len ubezpečiť, že ste stále zásobovaní novým kompostom a pomocou tekutých krmív udržiavate oblasť bohatú na živiny.

 

Príprava oblasti pareniska pre elektrické vykurovanie

Plocha pre parenisko musí byť vyrovnaná. Aj keď môžu byť na povrchu pôdy umiestnené dočasné rámy, pre trvalejšie konštrukcie je potrebný výkop. Väčšina domácich parenísk sa ohrieva elektrickými špirálami, ale ak je k dispozícii čerstvý hnoj, môže sa použiť. Na založenie lôžka vyhriateho maštaľným hnojom je všeobecne potrebný hlbší výkop.

Pre elektrické vykurovanie a tam, kde je potrebný nejaký drenážny materiál, vykopte jamu do hĺbky asi 35 cm. Rohové stĺpy by mali siahať až k spodnej časti vykopanej oblasti, bočné steny však musia byť vysunuté iba niekoľko centimetrov pod úrovňou tepelných káblov. Po vyhĺbení lôžkovej oblasti do nej vložte vrstvu hrubého štrku asi 6 centimetrovú. Štrkovú vrstvu zakryte vrecovinou, aby sa do nej nedostal piesok a zemina. Na to položte 5 cm vrstvu piesku. Piesok uľahčuje vyrovnanie a poskytuje základňu pre tepelné špirály. Pamätajte, že 30 cm predná a 45 cm zadná strana sa merajú od úrovne vykurovacích káblov. V tomto okamihu je parenisko pripravené na položenie vykurovacích káblov.

 

👉 Šikovný kutil dokáže vyrobiť takéto šikovné prenosné drevené parenisko aj doma:

How To Build A Cold Frame For Growing Winter Vegetables

 

Vykurovanie pareniska

Metódy na ohrievanie parenísk zahŕňajú hnoj, elektrické káble, žiarovky, horúcu vodu a paru. Pareniská vyhrievané maštaľným hnojom sú zaujímavé ako prostriedok úspory energie. Regulácia teploty na lôžkach vyhrievaných maštaľným hnojom je náročnejšia ako na elektrických, a preto môžeme bežne očakávať, že na elektricky vyhrievaných lôžkach vypestujeme lepšie rastliny. Posteľ vyhrievaná maštaľným hnojom je vhodná len na krátke obdobie, buď na jar alebo na jeseň. Elektricky vyhrievané lôžko je možné používať kedykoľvek alebo dokonca počas celej zimy.

 

Elektrické vykurovacie káble

Pretože väčšina záhradníkov nemá k dispozícii dostatočné množstvo čerstvého hnoja, sú elektrické vykurovacie káble najpohodlnejším a najspoľahlivejším prostriedkom na vykurovanie pareniska. Káble pokryté olovom alebo plastom poskytujú pri správnom použití dobré výsledky. Kábel položte na voľnú, vyrovnanú pôdu alebo piesok s lôžkom pripraveným podľa vyššie uvedeného popisu. Pri manipulácii buďte opatrní, aby ste nepoškodili kryt kábla. Vyvarujte sa zlomov, ktoré by mohli kábel poškodiť alebo zlomiť, a neprekrížte kábel cez seba. Po umiestnení kábla ho zakryte pieskom alebo jemnou zeminou. Nad to položte handričku hrubú asi jeden centimeter. Táto tkanina chráni kábel pred poškodením pri práci s pôdou nad sadením. Nad to, pridajte vrstvu pôdy na výsadbu.

 

👉 Zložitejší postup výroby pareniska káblami a s infrafóliou, ale aj toto je možnosť:

Parenisko s infrafoliou 2

 

Termostaty

Na udržanie rovnomerných teplôt je nevyhnutný termostat. Niektoré káble majú zabudované termostaty, ktoré udržujú teplotu pôdy na úrovni 23 stupňov Celzia. Pre väčšie pareniská je najvhodnejší samostatný nastaviteľný termostat. Termostaty, ktoré sa všeobecne používajú, majú žiarovku, ktorá by mala byť zakopaná pod asi centimetrom pôdy uprostred medzi dvoma slučkami v strede pareniska. Zabráňte kontaktu žiarovky s tepelným káblom.

 

Iné spôsoby vykurovania

Žiarovky sú lacnejšie, ale tiež menej uspokojivé ako zdroj tepla. Môžu však poskytnúť rýchly a ľahký spôsob pridania dodatočného tepla v mrazivých nociach skoro na jar. Asi štyri 25-wattové žiarovky by mali byť dostatočné pre rám s rozmermi 90 x 180 cm, ak sú umiestnené po stranách. Použite vodotesné vedenie a zásuvky. Ak je potrebné dodať viac tepla, tieto žiarovky sa dajú ľahko vymeniť za žiarovky s väčším príkonom.

Ak sú k dispozícii prízemné okná suterénu, je možné rám postaviť v blízkosti takého okna, ktoré by po otvorení poskytovalo dodatočné teplo z vykurovaného suterénu. Systémy horúcej vody a pary sú zvyčajne užitočné iba pre veľké komerčné pareniská a zriedka sa používajú pre priemerné domáce pareniská. Pôda nahromadená okolo vonkajšej strany rámu poskytuje zvýšenú izoláciu a zachytávanie tepla.

 

Obsluha pareniska alebo studeného rámu

Bez ohľadu na použitý spôsob vykurovania alebo typ konštrukcie musí byť parenisko alebo studený rám správne regulované teplotou, vetraním a polievaním.

 

Teplota

Na vysádzanie väčšiny semien je ideálna teplota pôdy v parenisku medzi 21 a 24 stupňami Celzia. Na lôžku vyhrievanom maštaľným hnojom môžu byť semená zasiate, zatiaľ čo pôda je mierne teplejšia, ale akonáhle sa sadenice objavia, je potrebné dobré vetranie, aby sadenice neboli stále mäkké a slabé, ak sú teploty stále vysoké.

Len čo semená vyklíčia, mali by sa teploty upraviť podľa druhu použitých rastlín. Možno ich rozdeliť do dvoch skupín: plodiny chladnej a teplej sezóny. Medzi plodiny chladnej sezóny patria tie, ktoré vyžadujú relatívne nízku rastovú teplotu. Rastliny v tejto kategórii sú šalát, cibuľa, kapusta, brokolica, karfiol, jarabina lekárska, mrkva, prvosienka a mnoho trvalých záhradných kvetov, ktoré vyrastajú zo semien. Medzi plodiny vyžadujúce vyššie rastové teploty patria paradajka, paprika, baklažán, sladké zemiaky, muškátový oriešok, vodný melón, tekvica a uhorka, rovnako ako mnoho jednoročných záhradných kvetov.

Bez ohľadu na skupinu je možné väčšinu semien klíčiť v pôde pri teplote asi 21 stupňov Celzia. Plodiny v teplom období klíčia o niečo lepšie, ak má pôda asi 24 stupňov Celzia, zatiaľ čo plodiny v chladnom období je možné udržiavať pri teplote 18 stupňov Celzia. Tam, kde tento rozdiel nie je možný, je 21-stupňová teplota dobrým kompromisom. Kritickejšie teplotné obdobie začína po vyklíčení semien. Teraz je teplota vzduchu čoraz dôležitejšia. Rastliny v chladnom období uprednostňujú dennú teplotu vzduchu 18 až 21 stupňov Celzia, v noci 13 až 16 stupňov Celzia. Týmto rastlinám však nebudú vadiť o niečo nižšie teploty. Na jar nie je vždy možné udržiavať denné teploty také chladné, ale dávajte pozor na nočné teploty, ktoré sú kritickejšie. Rastliny s vysokou teplotou by sa mali cez deň udržiavať na teplote vzduchu medzi 18 a 24 stupňami Celzia a v noci by nemali byť vystavené teplote nižšej ako 15 stupňov Celzia.

V chladnom ráme je možná malá regulácia teploty. Zakrytie pareniska podložkami alebo slamou za výnimočne chladných nocí s opatrným denným vetraním sú hlavnými metódami ochrany a kontroly tepla.

 

Vetranie

Pri vetraní pareniska alebo studeného rámu zdvihnite poklop na opačnú stranu, než od ktorej fúka vietor. Tým sa zabráni fúkaniu vetra na mladé citlivé rastliny alebo zdvíhaniu poklopu silným vetrom. Počas extrémne chladného počasia poskytnite dodatočnú ochranu a šetrite teplo prikrytím poklopu rohožami alebo vrstvou slamy. Tieto sa musia odstrániť, keď sa počasie umúdri a teploty začnú stúpať. Po odstránení slamy sa musí sklo vyčistiť, aby sa zabezpečila maximálna priepustnosť svetla.

V teplých, slnečných dňoch môže byť poklop otvorený dokorán alebo úplne odstránený. Teplomer je najlepším sprievodcom pri určovaní, aká šírka otvoru umožní správny pohyb vzduchu pre dobrú reguláciu teploty. Chladiace rámy sú vetrané zhruba rovnako ako pareniská. Pretože sú výlučne závislé od prirodzeného tepla absorbovaného počas dňa, je dôležité poklop rýchlo zavrieť neskoro popoludní alebo večer potom, čo už nehrozí prehriatie.

 

Polievanie

Správna zálievka podporuje dobrý rast a zabraňuje hromadeniu chorôb. Ak je vonkajšia teplota pod bodom mrazu, rámy by nemali byť nikdy dostatočne otvorené na polievanie. Zalievanie by sa malo uskutočňovať dostatočne skoro počas dňa, aby lístie vyschlo pred zotmením alebo predtým, ako budú rámy tesne uzavreté. Všeobecne je potrebné mierne zavlažovanie, zatiaľ čo rastliny sú malé a teploty sú skoro na začiatku sezóny chladné. Postupom sezóny sa rastliny zväčšujú a teploty sa zvyšujú, preto je potrebné rámy otvárať na dlhšie a širšie. To znamená, že sa musí zvýšiť aj frekvencia polievania.

Medzi zalievaním vždy nechajte povrch pôdy vyschnúť, ale nenechajte vädnúť. Príležitostne, po niekoľkých zamračených dňoch, po ktorých nasledujú svetlé, slnečné dni a vyššie teploty, tieto jemné rastliny zvädnú. To neznamená, že rastliny potrebujú vodu, pokiaľ nie je zjavne suchá pôda. Ak je stav ťažký, môže byť prospešné zarosenie lístia alebo dočasný svetlý odtieň.

 

Škodcovia

Pamätajte, že vaše parenisko alebo chladný rám obsahujú niektoré z najbujnejších a najjemnejších porastov rastlín, ktoré sú pre hmyz k dispozícii skoro na jar. Láka ich to, preto predtým, ako sa rastliny vážne zrania, pozorne sledujte výskyt týchto a vykonajte príslušné opatrenia.

 

Rastliny rastúce na parenisku

Teplota v srdci pareniska môže stúpať až na 65 °C a zostať tam týždne. Na povrchu zostane zalievacia zmes pri podobnej teplote ako vo vnútri, pričom teplota vzduchu nad ním zostáva o niekoľko stupňov vyššia ako vonku. Toto teplo generované hnojom posunie vašu sezónu vpred o pár mesiacov a bude vzdorovať chladu, aby vytvorilo príjemné teplo ideálne pre klíčenie. Vyberte si z množstva „chladnej“ zeleniny, akou je napríklad cvikla, mrkva, šalát a ďalšie šalátové listy, cibuľa, špenát, reďkovka či repa – a sejte s vedomím, že ich budete trhať do niekoľkých týždňov.

Prvé úrody budú hotové do polovice jari, v rovnakom čase, keď ostatní záhradníci ešte len začínajú zháňať balíčky osiva. Po vyčistení najskorších úrod bude teplo prichádzajúce z pareniska ustupovať. Do pestovateľského média teraz môže ísť množstvo jemných plodín, ako sú paradajky, tekvice a cukety, uhorky a kríkové fazule, ktorých korene pozitívne preniknú k celej výžive, ktorá sa skrýva pod zalievacou zmesou. Chladný rám vetrajte za slnečných dní, aby bolo rastúce prostredie zdravé. Na konci sezóny sa všetok hnoj úplne rozloží a môže sa rozložiť na miesta po záhrade, ktoré sú pripravené na kŕmenie budúcoročnými plodinami.

 

Využitie pareniska

  • V lete môžete v parenisku pestovať dokonca aj niektoré druhy tropických rastlín.
  • Parenisko urýchľuje rast skorej jarnej zeleniny, cibuľky, šalátu, špenátu, atď.
  • Dá sa využiť aj na pestovanie húb. Kryt udržiava dostatočnú pôdnu i vzdušnú vlhkosť.
  • Počas zimy môžete v parenisku lepšie uchovať (aj na zimný zber) odolnú, tzv. zimnú zeleninu, ako je kel alebo môže po zateplení slúžiť na zimné uskladnenie niektorého druhu zeleniny, napríklad koreňovej.
  • Je možné doň vysádzať sadenice citlivejších letných zelenín, najmä plodových, čím sa urýchli začiatok zberu. Ak to výška pareniska a rastlín umožní, na jeseň sa uzavrie, čím sa vegetačné obdobie predĺži neraz až do novembra. Získa sa tak vyššia ročná úroda.
  • Na jeseň ho využijete na pestovanie tzv. jesennej zeleniny, ktorá v teplom parenisku bude naplno rodiť až do novembra, pri odolnejšej zelenine aj dlhšie.
  • Teplé parenisko sa dá od jari výborne využiť na zakoreňovanie drevnatých a bylinných odrezkov okrasných i úžitkových rastlín. Rozmnožíte si tu napríklad levandule, šalvie, zlatovku či živý plot.
  • Do teplého pareniska môžete tesne pred zimou vysiať i niektorú koreňovú zeleninu či odolný hrach, ktoré na jar hneď po oteplení vyklíčia. Získate tak skorú jarnú zeleninu aj bez použitia skleníka.

 

Nemáte záhradu? Vyrobte si mini-parenisko aj vo vašom byte

Hoci také minipareniská stoja doslova len pár EUR, stále so ho môžete vyrobiť aj sami doma. Je to veľmi jednoduché a potrebovať budete bežne dostupný materiál, ktorý nájdete určite aj doma. Prečítajte si postup, ako si doma vyrobiť jednoduché miniparenisko.

Čo budete potrebovať:

  • plastovú misku s viečkom
  • papierové rolky z toaletného papiera
  • semienka rastlín na sadenie
  • hlina (ideálne z kompostu)
  • nožnice
  • varecha
  • hnojivo

Postup:

Najskôr si dopredu odložte rolky z toaletného papiera alebo z kuchynských utierok. Ako miniparenisko využite plastovú misku s poklopom. Ak takú doma nemáte, poslúži vám aj klasická plastová miska od potravín (napríklad z mäsa) a druhú rovnakú použite ako poklop. Samozrejme, ešte pred výrobou si zaobstarajte semienka rastliniek, ktoré si chcete dopestovať.

Ako na to – Rolky od toaletného papiera nastrihajte na polovice (rolky od kuchynských utierok na viac rovnakých častí), vložte ich do pareniska (do misky) a naplňte kompostom. Vezmite si varechu a jej druhým koncom do hliny urobte jamky. Do každej jamky vložte dve semienka nakladačiek a prihrňte hlinou. Zľahka pritlačte a zalejte vodou.

 

Ako najlepšie mini parenisko využiť

Uzavreté parenisko odložte na parapet alebo iné slnečné miesto, napríklad na balkóne. Miniparenisko každé ráno otvorte a nechajte cez deň dýchať. Parenisko na noc zatvárajte. Sadbu zalievajte vždy večer, na zalievanie si prichystajte rozpustené hnojivo (podľa návodu uvedenom na obale konkrétneho hnojiva). Môžete použiť aj hnojivo na izbové kvetiny. Rastliny v miniparenisku rastú veľmi rýchlo, preto buďte pri zatváraní pareniska opatrní. Niektoré rastliny vám počas krátkej doby vyrastú a priklopením by ste ich mohli polámať. Rastliny majú tendenciu sa ťahať za slnkom. Akonáhle sa začnú rastliny nakláňať, otočte celé parenisko, narovnajú sa späť.

 

Vhodný čas na sadenie

Keď rastliny vytlačia tretí lístok a sú takmer ako tie kupované, je ten správny čas ich zasadiť. Saďte ich do zeme aj s rolkou od toaletného papiera. Rolka sa časom v zemi rozloží a vy nepoškodíte rastlinám korienky. Týmto spôsobom si môžete predpestovať takmer akúkoľvek sadenicu.

💡 Pozn.:

Nezabudnite, že ak budete sadbu vysádzať rovno na záhon, potom je to najlepšie až po „zamrznutých” to je po 15. máji. Dovtedy samozrejme môžete tiež, ale odporúča sa vždy navečer prikryť netkanou textíliou, aby vám rastlinky nepomrzli.

 

Dobré rady pri sadení v parenisku

  • V teplom počasí parenisko vetrajte dvíhaním okien, aby vysoká teplota nepoškodila rastliny. Ak sa zdržiavate často mimo domu, pomôckou je automatický otvárač okna, ktorý je regulovaný podľa teploty.
  • V chladnom počasí, najmä v noci, chráňte pestované rastliny prekrytím okien bublinkovou fóliou, polystyrénovými doskami, jutovými vrecami či inými rohožami, ktoré na ráme zaťažíte, aby ich neodfúklo.
  • Okolo rastlín rozhoďte pár granúl proti slimákom, ktorým všetko chutí.
  • Vyhýbajte sa chemickému hnojeniu rastlín, aby najmä jarná rýchlená zelenina nebola plná dusičnanov. Uprednostňujte rastlinné hnojivé výluhy.
  • Proti škodcom zasahujte nechemicky, napríklad rastlinnými výluhmi alebo ručným zberom.
  • V lete zvyčajne parenisko nechávajte trvale otvorené. Použité poklopy uskladnite na suchom mieste, niekde pod strechou.
  • Proti nadmernému slnečnému žiareniu okná prekrývajte tieniacimi rohožami alebo ich natrite vápenným mliekom.
  • Zavlažujte podmokom, nie na list, aby ste predišli šíreniu chorôb. Na zálievku je ideálna odstáta voda ohriata napríklad v sudoch na slnku.
  • Závlahu pareniska si tiež môžete zjednodušiť alebo i zautomatizovať pomocou kvapkovej závlahy alebo priesakových hadíc.
  • Substrát v parenisku by sa mal meniť približne každé dva roky. Ak ho nechcete prácne vyberať a navážať nový, na novom mieste vopred pripravte substrátový podklad, kam následne prenesiete pareniskový rám.
  • Pri vysokom výskyte krtov, pôdnych hlodavcov umiestnite pri zakladaní pareniska na dno pod substrát husté kovové pletivo.
  • Proti slimákom ho chránite zvonka buď zábranami, alebo návnadami.
  • Ak v ňom pestujete vyššie a citlivejšie rastliny s dlhším vegetačným obdobím, tak do pôdy k rámom zapichnite oblúkové silnejšie drôty, ktoré prekryte polyetylénovou fóliou. Parenisko tak premeníte na provizórny fóliovník.

 

Kde kúpiť a aká je cena

V závislosti od vašich predstáv a požiadaviek si vyberiete typ pareniska, ktorý vám najviac bude vyhovovať. Aj tieto produkty sa samozrejme líšia svojou obstarávacou cenou, pokiaľ sa rozhodnete si ich zakúpiť. Pareniská zoženiete doslova od pár EUR až po približne dve stovky EUR. Tie najlacnejšie sú tie najmenšie, tzv. minipareniská vhodné do interiéru. Tie drahšie sú pevnejšie, väčšie, kvalitnejšie a vhodné do záhrady. Pre ktoré sa teda rozhodnete vy?

  • cena do 15 EUR – najlacnejšie pareniská sú tzv. mini-pareniská, ktoré môžete využiť aj bez toho, aby ste bývali v rodinnom dome so záhradou. Sú to malé pareniská pre rastlinky, ktoré si môžete vypestovať aj doma či na balkóne. Sú to prevažne také malé plastové misky s poklopom.
  • cena od 15 do 100 EUR – ak investujete viac ako 15 EUR, dostanete kúpiť väčšie pareniská vhodné už na záhradu. Sú vyrobené z kvalitnejších materiálov a majú dlhšiu životnosť.
  • cena od  100 EUR – ak máte na pláne pravidelne využívať parenisko, mali by ste si dopriať čo najlepšiu kvalitu. Od sto EUR takú veru už aj nájdete. Pareniská majú pevnú konštrukciu, dajú sa prenášať, sú maximálne odolné proti vonkajším vplyvom počasia. Najčastejšie sa používa na ich výrobu, okrem iného, aj polykarbonát.

 

👉 Ak ste sa rozhodli pre kúpu pareniska, k dispozícii máte napríklad aj tieto modely:

Pozrieť ďalšie

 

💡 Tip: Ak plánujete vyrobiť jednoduchšie záhony pre pestovanie, prečítajte si náš článok Ako na vyvýšené záhony.

 

Zdroje informácií:


Ako sa vám páčil článok?
4.4/5 - (7 votes)
Autor článku
Veronika Štrbová

Rada píšem články, ktoré sú zaujímavé a majú pridanú hodnotu. Praktické rady do domácnosti, návody či nápady, ktoré využijú mnohí z vás v každodennom živote. Pravidelne testujem rozličné užitočné produkty. Verím, že aj moje články vám pomôžu nájsť odpoveď na rôzne, doteraz nevyriešené otázky.

Komentáre

Dobrý deň, z článku o pareniskach som získala množstvo potrebných info .Za mňa ďakujem a určite si pozriem viacej z vášho webu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.