Ako sadiť: mrkvu, petržlen, cviklu, zeler, chren, reďkovku, repu

Koreňové plodiny majú miesto v každej zeleninovej záhrade. Mrkva, petržlen, cvikla, zeler, chren a reďkovka patria medzi prvú a poslednú zeleninu, ktorá sa zberá. Dôležitú úlohu hrali už v ranej civilizácii stredomorskej Európy, Afriky a Ázie dávno predtým, ako sa naši predkovia naučili pestovať svoje vlastné potraviny…

Koreňová zelenina je prirodzene bezlepková a vďaka svojmu blízkemu kontaktu s pôdou je obzvlášť bohatá na minerály, ako je draslík, zinok, meď, fosfor a horčík. Práve vysoký obsah minerálnych látok z nej robí takú alkalizujúcu potravinu, ktorá vo veľkej miere prospieva nášmu celkovému zdraviu.

Koreňová zelenina v záhrade

Mrkva, petržlen, cvikla, zeler, chren a reďkovka patria medzi najčastejšie pestovanú koreňovú zeleninu súčasných záhrad. Veľmi ľahko sa pestujú najmä na vyvýšených záhonoch so širokými radmi. Väčšina z týchto plodín je mrazuvzdorná a bude pokračovať v raste, ak po skorom mraze nasleduje teplé počasie. Koreňové plodiny sú doslova zakopané poklady, ktorých pestovanie sa naozaj oplatí. Kľúčom k pestovaniu koreňovej zeleniny je vytvorenie dobrého záhonu, včasný začiatok a mať riedenie a burinu pod kontrolou. Ale poďme radšej postupne, krok za krokom, zeleninu po zelenine.

Mrkva

Mrkva vypestovaná v záhrade je plná chutí a textúry! Je obľúbenou dlhotrvajúcou koreňovou zeleninou, ktorú je možné pestovať v mnohých klimatických podmienkach. Mrkva sa ľahko pestuje, pokiaľ je vysadená vo voľnej piesočnatej pôde a počas chladnejších mesiacov – na jar a na jeseň znesie aj mráz.

Výsadba

Správna príprava pôdy je pre pestovanie mrkvy nesmierne dôležitá! Ak korene mrkvy nemôžu rásť ľahko bez prekážok, môže to viesť k zakrpateniu a deformácii plodín.

Tu je postup, ako pripraviť záhradnú pôdu:

obrobte pôdu do hĺbky 30 cm a uistite sa, že tam nie sú žiadne kamene, skaly alebo zhluky pôdy, ktoré by mohli brániť rastu mrkvy
vyhnite sa tomu, aby ste pôdu upravovali materiálmi bohatými na dusík, ako sú maštaľný hnoj alebo hnojivo, ktoré môžu mrkve spôsobiť rozvetvenie a malé postranné korene. Namiesto toho pracujte so starou dobrou kávovou usadeninou.
ak je vaša pôda ťažká hlina alebo príliš kamenistá, mali by ste zvážiť výsadbu mrkvy na vyvýšenom záhone hlbokom najmenej 30 cm a naplnenom vzdušnou hlinitou pôdou (nie hlinou ani bahnom).

💡 V prípade kamenistej pôdy je rozumnou voľbou pre pestovanie mrkvy vyvýšený záhon:

NÁZOV	HODNOTENIE	CENA
Timberflor kvetináč		Zobraziť ponuku
High Grow Straight vyvýšený záhon		Zobraziť ponuku
High Grow vyvýšený záhon		Zobraziť ponuku
Záhon drevený 60x120x50cm		Zobraziť ponuku
Blumfeldt High Grow vyvýšený záhon		Zobraziť ponuku

Pozrieť ďalšie

➡️ Kedy sadiť mrkvu?

Pre letný zber vysievajte semená vonku 3 až 5 týždňov pred posledným jarným dátumom mrazu. Na zabezpečenie nepretržitého zberu vysaďte každé 3 týždne nové kolo semien. Pre jesennú úrodu vysievajte semená v polovici- až neskoro v lete – asi 10 týždňov pred prvým jesenným mrazom. Mrkva potrebuje miesto, na ktoré dopadá priame slnečné svetlo, aj keď znesie aj polotieň. Ako bolo uvedené vyššie, pôda musí byť voľná, piesčitá alebo hlinitá a vzdušná, aby korene mrkvy mohli ľahko pretlačiť cez pôdu.

➡️ Ako sadiť mrkvu?

Semená odporúčame vysievať radšej priamo do záhrady (alebo kamkoľvek, kde ich plánujete pestovať), a nie presádzať. Mrkve sa nepáči, keď má narušené korene. Zasejte 0,5 – 1 cm hlboko, 5 až 8 cm od seba v radoch navzájom vzdialených 30 cm. Pokúste sa distribuovať semienka rovnomerne, aby nerástli pokope. Použite sejačku alebo rázne prerieďte do správnej vzdialenosti.

Pôdu udržujte vlhkú častým plytkým zalievaním. Aby mohli malé semená mrkvy klíčiť, nesmie pôda na vrchu vytvárať tvrdú kôru; zakryte vrstvou vermikulitu alebo jemného kompostu, aby sa zabránilo tvorbe kôry. (Ak vložíte prst do zeme, mal by byť vlhký, ale nie mokrý, do stredného kĺbu.) Mrkva niekedy klíči pomaly. Prejavenie akýchkoľvek známok života môže trvať 2 až 3 týždne, takže pokiaľ sa vaša mrkva neobjaví hneď, neprepadajte panike!

Keď sú rastliny vysoké 10 cm, zrieďte ich na vzdialenosť 5 – 8 cm od seba. Možno zistíte, že niektoré mrkvy sú už dosť veľké na to, aby ste ich zjedli. Pri pestovaní mrkvy na záhrade vysaďte 1,5 až 3 m riadky, aby ste mali dostatok mrkvy na stolové použitie. Z 30 cm riadku získate asi pol kila mrkvy.

Náš tip!

Aby ste si udržali prehľad o tom, kde bola mrkva vysadená, zmiešajte semená mrkvy s rýchlo klíčiacimi semenami reďkovky alebo semená reďkovky zasaďte do riadkov medzi riadky mrkvy. Reďkovky rýchlo rastú a v čase, keď mrkva skutočne začne rásť, môžu byť reďkovky už pozbierané.

Starostlivosť

na mrkvu naneste v jemnej vrstve mulč, aby si udržala vlhkosť, urýchlilo sa klíčenie a zabránilo sa slnku priamo zasiahnuť korene.
keď sú sadenice vysoké cca 2,5 cm, zrieďte ich tak, aby boli od seba vzdialené 8 až 10 cm. Namiesto toho, aby ste ich vytiahli, zastrihnite ich nožnicami, aby ste predišli poškodeniu krehkých koreňov zvyšných rastlín.
zalievajte týždenne
precízne vytrhajte burinu, ale dajte pozor, aby ste pri tom nenarušili korene mladej mrkvy.
hnojte 5 až 6 týždňov po zasiatí hnojivom s nízkym obsahom dusíka, ale s vysokým obsahom draslíka a fosforečnanov. (Upozorňujeme, že prebytok dusíka v pôde podporuje rast, ale lístia, nie koreňov.)

Choroby a škodcovia

Najväčšou hrozbou pre mrkvu sú štvornohé potvorky, predovšetkým hlodavce. Ináč je mrkva celkom bezproblémová, aj keď by ste mohli naraziť na niekoľko hmyzích škodcov a chorôb. Najväčším škodcom je Pochmurnatka mrkvová (Psila rosae). Vajcia kladie do pôdy blízko vrchu mrkvy. Keď sa vajíčka vyliahnu, larvy sa prepracujú dole do pôdy a potom do koreňov mrkvy, kde sa kŕmia a vytvárajú ve mrkve tunely.

Nematódy, mikroskopické červy, sa môžu stať problémom neskôr v sezóne a spôsobiť vážne zdeformované korene. Zahriatie pôdy pomocou solarizácie môže nematódy zabiť. Ak na konkrétnom mieste bojujete s nematódami, vysaďte tam inú plodinu a mrkvu zasaďte inde.

Mrkva postihnutá pochmúrnatkou

Pleseň listová je najrozšírenejšou chorobou mrkvy. Začína sa na okrajoch listov, s bielymi alebo žltými škvrnami, ktoré hnednú a stávajú sa vodnatými. Ak je vo vašej oblasti problém s plesňou listovou, pestujte odolné kultivary.

Horúce a vlhké počasie spôsobuje bakteriálne ochorenie nazývané mokrá hniloba mrkvy. Predchádzajte tomu striedaním plodín a udržiavaním voľnej pôdy. Choroba sa šíri pri skladovaní, preto neskladujte nakazenú mrkvu.

Existuje niekoľko bakteriálnych chorôb, ktoré môžu mať vplyv na mrkvu, ako napríklad Pleseň mrkvovitých (Plasmopara crustosa), Alternáriová škvrnitosť listov mrkvy (Alternaria dauci) alebo rôzne druhy hnilôb. Po infikovaní rastlín už toho nemôžete veľa urobiť. Dôsledne sledujte a odstráňte všetky rastliny vykazujúce príznaky choroby. Na konci sezóny odstráňte všetky zvyšky a mrkvu premiestnite v ďalšom roku do inej časti záhrady , pretože mikroorganizmy môžu v pôde pretrvávať.

Zber a skladovanie

Spravidla platí, že čím je mrkva menšia, tým má lepšiu chuť. Zberajte úrodu vždy, keď sa dosiahne požadovaná zrelosť alebo veľkosť. Mrkva by mala byť zhruba tak široká ako váš palec alebo mať priemer minimálne 1,5 cm. Ak pestujete mrkvu na jar a začiatkom leta, zberajte skôr, ako sa denné teploty príliš zvýšia, pretože horúčava môže spôsobiť, že korene mrkvy budú vláknité. Mrkva chutí oveľa lepšie po jednom alebo viacerých mrazoch. (Mráz povzbudzuje rastlinu, aby si začala ukladať energiu – cukry – do koreňa na neskoršie použitie.) Po prvom silnom mraze na jeseň zakryte vrcholy mrkvy vrstvou rozdrvených listov, aby ste ju uchovali pre neskorší zber. Pamätajte si, že mrkva je dvojročná. Ak ju nepozberáte a necháte ju v zemi, vrcholy v ďalšom roku zakvitnú a prejdú do semien.

➡️ Ako skladovať čerstvú mrkvu?

Ak chcete uskladniť čerstvo zozbieranú mrkvu, odrežte asi centimeter z vrcholov, vydrhnite všetky nečistoty pod studenou tečúcou vodou a osušte na vzduchu. Utesnite vo vzduchotesných plastových vreckách a vložte do chladničky. Ak dáte čerstvú mrkvu jednoducho do chladničky, o pár hodín ochabne. Zrelú mrkvu môžete nechať na dočasné uskladnenie v pôde, ak pôda nemrzne a škodcovia nie sú problémom. Mrkvu je možné skladovať aj v nádobách s vlhkým pieskom alebo suchými pilinami na chladnom a suchom mieste.

Ako pestovať mrkvu v kvetináči?

Pestovanie mrkvy v kvetináči je vynikajúcim projektom skoro na jar alebo na jeseň, pretože mrkva uprednostňuje chladnejšie teploty ako letná zelenina. Mohli ste počuť, že pestovať mrkvu v kvetináči je zložité. Hoci mrkvu možno za určitých podmienok pestovania považovať za chúlostivú, akonáhle sa naučíte, ako ju pestovaťv kvetináči, spravíte si z toho pravidelnú rutinu.

Pestujte mrkvu v nádobách v ľahkej a dobre priepustnej pôde. Kvetináče musia byť dostatočne hlboké pre vývoj mrkvy. Mali by mať drenážne otvory, pretože koreňové plodiny môžu hniť, ak zostanú v rozmočenej pôde. Miniatúrne odrody a odrody Oxheart sú najvhodnejšie na pestovanie v nádobách. Korene týchto mrkiev sú v dospelosti dlhé iba 5 až 7,6 cm. Niekedy sa im hovorí amsterdamské odrody.

💡 Áno, aj v takýchto kvetináčoch je možné pestovať mrkvu ⤵️

NÁZOV	HODNOTENIE	CENA
Plastový kvetináč Ratolla Round antracitová, pr. 16,5 cm		Zobraziť ponuku
Plastia Kvetináč samozavlažovací na stěnu Siesta sivý, 29 cm		Zobraziť ponuku
Samozavlažovacia žardina Plastia Siesta záves 25 cm čokoláda		Zobraziť ponuku
Samozavlažovací Plastia BERGAMOT, čokoláda 35 x 35 cm		Zobraziť ponuku
Plastia Žardina samozavlažovacia Siesta terakota , pr. 25 cm		Zobraziť ponuku
Samozavlažovací Plastia Mareta 30 hnedá, závesný, pr. 30 cm		Zobraziť ponuku
Plastia Samozavlažovací kvetináč Mareta hnedá, pr. 25 cm		Zobraziť ponuku
Plastia Žardiniera samozavlažovací bronz		Zobraziť ponuku

Pozrieť ďalšie

➡️ Starostlivosť

Mrkva pestovaná v nádobách potrebuje pravidelnú vlhkosť. Kontajnery vyžadujú zalievanie častejšie ako plodiny v zemi. Mulčovanie môže pomôcť udržať vlhkosť, keď pestujete mrkvu v kvetináči, a pomôcť udržať mimo aj burinu. Pestovanie mrkvy v kvetináčoch, rovnako ako u iných koreňových plodín, prináša lepšie výsledky s malými rušeniami koreňov, napríklad vytrhávaním buriny. Kvetináče s mrkvou môžete vyložiť keď teplota dosiahne 7° C. Pestovanie mrkvy v nádobách produkuje najlepšie tvarovanú mrkvu pred dosiahnutím teploty 21 ° C, ale úspešná produkcia mrkvy v nádobách sa vyskytuje aj medzi 13 až 24 ° C. V lete zabezpečte tienisté miesto, ktoré dokáže udržiavať teploty o 10 až 15 stupňov nižšie ako na slnečných miestach.

Keď pestujete mrkvu v kvetináčoch, prihnojte ju vyváženým rastlinným hnojivom chudobným na dusík, prvé číslo v trojcifernom pomere. Nejaký ten dusík je nevyhnutný ale príliš veľa môže podporiť nadmerný rast lístia s menšou tvorbou koreňa. Zrieďte sadenice rastúcej mrkvy na vzdialenosť 2,5 – 10 cm, ak sú vysoké 5 cm. Väčšina odrôd je pripravená na zber do 65 až 75 dní po výsadbe. Kontajnery umožňujú flexibilitu presunu plodiny na chladnejšie miesto alebo zakrytia, ak teploty klesnú pod -7 ° C. Kontajnerová mrkva môže byť niekedy prezimovaná na skorý jarný zber.

Pestovanie zeleniny v kvetináčoch otvára úplne nový svet záhradníčenia pre tých, ktorí majú malé vonkajšie priestory. A môže to byť zábava pre celú rodinu, pretože sa jej môžu zúčastniť aj vaše deti.

🌱 Semená mrkvy si môžete ➡️ kúpiť tu.

Petržlen

Koreň petržlenu (Petroselinum crispum), tiež známy ako holandský petržlen, hamburský petržlen a záhradný petržlen, by sa nemal zamieňať s príbuzným listovým petržlenom. Ak zasadíte kučeravý alebo taliansky plochý listový petržlen s očakávaním veľkého jedlého koreňa, budete sklamaní. Ak však zasadíte záhradný petržlen, získate veľký koreň a tiež vňať, ktorú je možné zberať a nechať znova dorastať počas leta. Má dlhú históriu v chladnom podnebí Poľska, Holandska a Nemecka. Pestovanie jesennej plodiny má často úspešnejšiu úrodu ako jarná plodina.

Výsadba a starostlivosť

Koreňový petržlen je možné vypestovať zo semien. Korene potrebujú na svoje rozvinutie dlhé vegetačné obdobie, preto ich naštartujte v interiéri 5 – 6 týždňov pred posledným dátumom mrazu, ak žijete v oblasti s tvrdými zimami. Klíčenie môže trvať až 3 – 5 týždňov, preto semená najskôr namočte na 12 hodín do teplej vody, aby ste im pomohli. Semienka totiž obsahujú takzvané furokumaríny, chemikálie, ktoré bránia klíčeniu burín. Petržlen si tým zabezpečuje životný priestor pre rast a vývoj. Furokumaríny sú ale súčasne aj dôvodom pomalšieho klíčenia petržlenu. Síce sa postupne, ako petržlen klíči, odbúravajú, vyžaduje si to určitý čas. Keď sú rastliny vysoké cca 8 cm, začnite ich otužovať vonku a potom, keď pominie riziko mrazu, vysaďte ich.

Ak sadíte semiačka priamo do zeme – môžete tak urobiť koncom marca – na zasiatie petržlenových semienok urobte výsevnú brázdu, mala by byť hlboká 3 – 4 cm, v rovnom rade. Keď ste s tým hotoví, osivovú brázdu zalejte a vysaďte do nej semiačka. Ideálna vzdialenosť medzi semenami by mala byť 3 – 4 cm, rozstup riadkov by mal byť 30 cm. Semená zakryte a pôdu trochu utlačte, ak je jar suchá, výsev polievajte každý týždeň. Plochu udržiavajte bez burín, ak sejete príliš husto, rieďte ich. Vytiahnuté malé rastlinky sa už dajú využiť aj v kuchyni.

➡️ Starostlivosť

Koreň petržlenu nie je náročná rastlina. Žije takmer všade, kde je pôda sypká, drobivá. Pod ovocnými stromami, pozdĺž plotu, medzi vinicami potrebuje iba jedno – aby pôda nebola nikdy vysušená. Má rád bohatú hlinitú pôdu a časté zalievanie. Ak je jar suchá, záhon zalievajte každý týždeň. Môže sa tiež pestovať v kvetináčoch, ak sú dostatočne hlboké, aby sa do nich zmestili dlhé korene.

Zber a uskladnenie

Zber koreňa petržlenu sa deje vo fázach. Ak potrebujete vňať odrežte vonkajšie stonky na úrovni zeme, aby ste podporili nový rast. Vonkajšie listy zrelej petržlenovej vňate je možné neustále zbierať, ale rastlina by sa nikdy nemala otrhať úplne, vždy by mala zostať asimilačná plocha. Na konci vegetačného obdobia vykopte celú rastlinu a oddeľte stonky od koreňa. Koreň skladujte vo vlhkom piesku alebo rašeline a vňať zmrazte alebo vysušte.

Škodcovia a choroby

Problémy s petržlenovou vňaťou sú zriedkavé, ale ťažkosti môže spôsobiť niekoľko druhov hmyzu a plesňových chorôb. Väčšina choroboplodných zárodkov ovplyvňuje lístie, ale niekoľko chorôb petržlenu môže napadnúť aj korunu a koreň a spôsobiť smrť rastliny. Prevencia chorôb rastlín z petržlenu začína dobrou kontrolou a kultiváciou záhonu.

Pestovanie petržlenu je jednoduché, keď prekonáte prekážku pomalého klíčenia a je ľahké ho zbierať progresívnym spôsobom, takže máte vždy k dispozícii čerstvé zásoby. Problémy s petržlenom zvyčajne súvisia so škodcami, ale občas bude rastlina postihnutá chorobou. Uvádzame niektoré z najbežnejších príznakov, ako aj sprievodcu liečením rôznych chorôb petržlenu. Chutná bylina je obľúbená u hmyzu, králikov a pasúcich sa divých zvierat.

➡️ Choroby

Ak dokážete zabrániť tomu, aby vaša petržlenová vňať podľahla vyššie menovaným prežúvavcom, musíte ešte čeliť ďalším prekážkam. Phytoplasma je napríklad ochorenie petržlenu, ktoré sa prenáša z listov. Petržlen je členom rovnakej rodiny ako mrkva a zeler a je aj obeťou podobných chorôb. Najbežnejším problémom sú plesňové ochorenia. Tieto rastliny majú rôzne formy a všeobecne postihujú rastliny vo vlhkých oblastiach alebo v nepriaznivých podmienkach vlhkého a teplého počasia. Patogény prenášané pôdou sa prenášajú na rastliny z koreňov alebo potriesnením listov. Nadmerné zalievanie a nesprávna cirkulácia sú zodpovedné za tvorbu spór húb a ich transport. Na predchádzanie týmto formám chorôb petržlenu je nevyhnutná správna starostlivosť.

Vhodný postrek môže ochrániť úrodu pred škodcami, plesňovými či inými chorobami...

NÁZOV	HODNOTENIE	CENA
Floraservis NovaFerm orion 250 ml		Zobraziť ponuku
Floraservis BOROIL HNOJIVO 50 ml		Zobraziť ponuku
UNICHEM Bio Plantella lepové dosky na cibuľu a cesnak 5 ks		Zobraziť ponuku

➡️ Ošetrenie chorých rastlín

Existuje niekoľko odrôd petržlenu, ktoré sú rezistentné voči “najbežnejším chorobám, medzi nimi napríklad „Paramount‘. Ak nie je k dispozícii osivo jednej z rezistentných odrôd, v boji proti týmto chorobám je často efektívna správna starostlivosť. Rastliny zalievajte pomocou kvapkovej závlahy a zavlažujte ráno, aby mal petržlen dostatok času na vysušenie.

Praktizujte striedanie plodín, aby ste zabránili napadnutiu následných plodín patogénmi prenášanými pôdou. Rastliny zrieďte, aby ste podporili cirkuláciu a petržlenovú vňať vysaďte na slnečné miesto. Vzduch a slnečné svetlo sú pri liečbe chorôb petržlenu rozhodujúce. Niektoré plesňové choroby budú reagovať na sírny fungicíd (pozri tu na heuréke) aplikovaný pri prvom príznaku infekcie. Ak sú rastliny už silne napadnuté a kolabujú, vytiahnite ich a zlikvidujte.

🌱 Osivo petržlenu si môžete ➡️ kúpiť tu.

Cvikla alias červená repa

Čerstvo natrhaná cvikla je úžasne jemná s lahodnou zemitou chuťou. Najlepšie na tom všetkom je, že sa zo semien pestuje naozaj ľahko. Cvikla – alebo „červená repa“ je skvelou voľbou pre „severných“ záhradkárov, pretože prežije mráz a mrazu blízke teploty. Vďaka tomu je vynikajúca jesenná plodina. Existuje veľa rôznych druhov repy, ktoré sa vyznačujú tmavočervenými, žltými, bielymi alebo pruhovanými koreňmi rôznych tvarov. Postupujte podľa nášho sprievodcu pre dokonalú úrodu.