Sadenie koreňovej zeleniny – mrkva, petržlen, cvikla, zeler, chren a reďkovka

Georgina Babinová Téma 14. marca 2021 0

Koreňové plodiny majú miesto v každej zeleninovej záhrade. Mrkva, petržlen, cvikla, zeler, chren a reďkovka patria medzi prvú a poslednú zeleninu, ktorá sa zberá. Dôležitú úlohu hrali už v ranej civilizácii stredomorskej Európy, Afriky a Ázie dávno predtým, ako sa naši predkovia naučili pestovať svoje vlastné potraviny…

Koreňová zelenina je prirodzene bezlepková a vďaka svojmu blízkemu kontaktu s pôdou je obzvlášť bohatá na minerály, ako je draslík, zinok, meď, fosfor a horčík. Práve vysoký obsah minerálnych látok z nej robí takú alkalizujúcu potravinu, ktorá vo veľkej miere prospieva nášmu celkovému zdraviu.

Koreňová zelenina v záhrade

Mrkva, petržlen, cvikla, zeler, chren a reďkovka patria medzi najčastejšie pestovanú koreňovú zeleninu súčasných záhrad. Veľmi ľahko sa pestujú najmä na vyvýšených záhonoch so širokými radmi. Väčšina z týchto plodín je mrazuvzdorná a bude pokračovať v raste, ak po skorom mraze nasleduje teplé počasie. Koreňové plodiny sú doslova zakopané poklady, ktorých pestovanie sa naozaj oplatí. Kľúčom k pestovaniu koreňovej zeleniny je vytvorenie dobrého záhonu, včasný začiatok a mať riedenie a burinu pod kontrolou. Ale poďme radšej postupne, krok za krokom, zeleninu po zelenine.

Koreňová zelenina v košíku

 

Mrkva

Mrkva vypestovaná v záhrade je plná chutí a textúry! Je obľúbenou dlhotrvajúcou koreňovou zeleninou, ktorú je možné pestovať v mnohých klimatických podmienkach. Mrkva sa ľahko pestuje, pokiaľ je vysadená vo voľnej piesočnatej pôde a počas chladnejších mesiacov – na jar a na jeseň znesie aj mráz.

 

Výsadba

Správna príprava pôdy je pre pestovanie mrkvy nesmierne dôležitá! Ak korene mrkvy nemôžu rásť ľahko bez prekážok, môže to viesť k zakrpateniu a deformácii plodín.

Tu je postup, ako pripraviť záhradnú pôdu:

  • obrobte pôdu do hĺbky 30 cm a uistite sa, že tam nie sú žiadne kamene, skaly alebo zhluky pôdy, ktoré by mohli brániť rastu mrkvy
  • vyhnite sa tomu, aby ste pôdu upravovali materiálmi bohatými na dusík, ako sú maštaľný hnoj alebo hnojivo, ktoré môžu mrkve spôsobiť rozvetvenie a malé postranné korene. Namiesto toho pracujte so starou dobrou kávovou usadeninou.
  • ak je vaša pôda ťažká hlina alebo príliš kamenistá, mali by ste zvážiť výsadbu mrkvy na vyvýšenom záhone hlbokom najmenej 30 cm a naplnenom vzdušnou hlinitou pôdou (nie hlinou ani bahnom).

💡 V prípade kamenistej pôdy je rozumnou voľbou pre pestovanie mrkvy vyvýšený záhon:

Pozrieť ďalšie

 

➡️ Kedy sadiť mrkvu?

Pre letný zber vysievajte semená vonku 3 až 5 týždňov pred posledným jarným dátumom mrazu. Na zabezpečenie nepretržitého zberu vysaďte každé 3 týždne nové kolo semien. Pre jesennú úrodu vysievajte semená v polovici- až neskoro v lete – asi 10 týždňov pred prvým jesenným mrazom. Mrkva potrebuje miesto, na ktoré dopadá priame slnečné svetlo, aj keď znesie aj polotieň. Ako bolo uvedené vyššie, pôda musí byť voľná, piesčitá alebo hlinitá a vzdušná, aby korene mrkvy mohli ľahko pretlačiť cez pôdu.

Sadenie mrkvy

 

➡️ Ako sadiť mrkvu?

Semená odporúčame vysievať radšej priamo do záhrady (alebo kamkoľvek, kde ich plánujete pestovať), a nie presádzať. Mrkve sa nepáči, keď má narušené korene. Zasejte 0,5 – 1 cm hlboko, 5 až 8 cm od seba v radoch navzájom vzdialených 30 cm. Pokúste sa distribuovať semienka rovnomerne, aby nerástli pokope. Použite sejačku alebo rázne prerieďte do správnej vzdialenosti.

Pôdu udržujte vlhkú častým plytkým zalievaním. Aby mohli malé semená mrkvy klíčiť, nesmie pôda na vrchu vytvárať tvrdú kôru; zakryte vrstvou vermikulitu alebo jemného kompostu, aby sa zabránilo tvorbe kôry. (Ak vložíte prst do zeme, mal by byť vlhký, ale nie mokrý, do stredného kĺbu.) Mrkva niekedy klíči pomaly. Prejavenie akýchkoľvek známok života môže trvať 2 až 3 týždne, takže pokiaľ sa vaša mrkva neobjaví hneď, neprepadajte panike!

Keď sú rastliny vysoké 10 cm, zrieďte ich na vzdialenosť 5 – 8 cm od seba. Možno zistíte, že niektoré mrkvy sú už dosť veľké na to, aby ste ich zjedli. Pri pestovaní mrkvy na záhrade vysaďte 1,5 až 3 m riadky, aby ste mali dostatok mrkvy na stolové použitie. Z 30 cm riadku získate asi pol kila mrkvy.

 

💡 Náš tip!

Mix koreňpvej zeleniny

Aby ste si udržali prehľad o tom, kde bola mrkva vysadená, zmiešajte semená mrkvy s rýchlo klíčiacimi semenami reďkovky alebo semená reďkovky zasaďte do riadkov medzi riadky mrkvy. Reďkovky rýchlo rastú a v čase, keď mrkva skutočne začne rásť, môžu byť reďkovky už pozbierané.

 

Starostlivosť

  • na mrkvu naneste v jemnej vrstve mulč, aby si udržala vlhkosť, urýchlilo sa klíčenie a zabránilo sa slnku priamo zasiahnuť korene.
  • keď sú sadenice vysoké cca 2,5 cm, zrieďte ich tak, aby boli od seba vzdialené 8 až 10 cm. Namiesto toho, aby ste ich vytiahli, zastrihnite ich nožnicami, aby ste predišli poškodeniu krehkých koreňov zvyšných rastlín.
  • zalievajte týždenne
  • precízne vytrhajte burinu, ale dajte pozor, aby ste pri tom nenarušili korene mladej mrkvy.
    hnojte 5 až 6 týždňov po zasiatí hnojivom s nízkym obsahom dusíka, ale s vysokým obsahom draslíka a fosforečnanov. (Upozorňujeme, že prebytok dusíka v pôde podporuje rast, ale lístia, nie koreňov.)

 

Choroby a škodcovia

Najväčšou hrozbou pre mrkvu sú štvornohé potvorky, predovšetkým hlodavce. Ináč je mrkva celkom bezproblémová, aj keď by ste mohli naraziť na niekoľko hmyzích škodcov a chorôb. Najväčším škodcom je Pochmurnatka mrkvová (Psila rosae). Vajcia kladie do pôdy blízko vrchu mrkvy. Keď sa vajíčka vyliahnu, larvy sa prepracujú dole do pôdy a potom do koreňov mrkvy, kde sa kŕmia a vytvárajú ve mrkve tunely.

Nematódy, mikroskopické červy, sa môžu stať problémom neskôr v sezóne a spôsobiť vážne zdeformované korene. Zahriatie pôdy pomocou solarizácie môže nematódy zabiť. Ak na konkrétnom mieste bojujete s nematódami, vysaďte tam inú plodinu a mrkvu zasaďte inde.

Mrkva postihnutá pochmurnatkou

Mrkva postihnutá pochmúrnatkou

 

Pleseň listová je najrozšírenejšou chorobou mrkvy. Začína sa na okrajoch listov, s bielymi alebo žltými škvrnami, ktoré hnednú a stávajú sa vodnatými. Ak je vo vašej oblasti problém s plesňou listovou, pestujte odolné kultivary.

Horúce a vlhké počasie spôsobuje bakteriálne ochorenie nazývané mokrá hniloba mrkvy. Predchádzajte tomu striedaním plodín a udržiavaním voľnej pôdy. Choroba sa šíri pri skladovaní, preto neskladujte nakazenú mrkvu.

Existuje niekoľko bakteriálnych chorôb, ktoré môžu mať vplyv na mrkvu, ako napríklad Pleseň mrkvovitých (Plasmopara crustosa), Alternáriová škvrnitosť listov mrkvy (Alternaria dauci) alebo rôzne druhy hnilôb. Po infikovaní rastlín už toho nemôžete veľa urobiť. Dôsledne sledujte a odstráňte všetky rastliny vykazujúce príznaky choroby. Na konci sezóny odstráňte všetky zvyšky a mrkvu premiestnite v ďalšom roku do inej časti záhrady , pretože mikroorganizmy môžu v pôde pretrvávať.

 

Zber a skladovanie

Spravidla platí, že čím je mrkva menšia, tým má lepšiu chuť. Zberajte úrodu vždy, keď sa dosiahne požadovaná zrelosť alebo veľkosť. Mrkva by mala byť zhruba tak široká ako váš palec alebo mať priemer minimálne 1,5 cm. Ak pestujete mrkvu na jar a začiatkom leta, zberajte skôr, ako sa denné teploty príliš zvýšia, pretože horúčava môže spôsobiť, že korene mrkvy budú vláknité. Mrkva chutí oveľa lepšie po jednom alebo viacerých mrazoch. (Mráz povzbudzuje rastlinu, aby si začala ukladať energiu – cukry – do koreňa na neskoršie použitie.) Po prvom silnom mraze na jeseň zakryte vrcholy mrkvy vrstvou rozdrvených listov, aby ste ju uchovali pre neskorší zber. Pamätajte si, že mrkva je dvojročná. Ak ju nepozberáte a necháte ju v zemi, vrcholy v ďalšom roku zakvitnú a prejdú do semien.

Zber mrkvy

 

➡️ Ako skladovať čerstvú mrkvu?

Ak chcete uskladniť čerstvo zozbieranú mrkvu, odrežte asi centimeter z vrcholov, vydrhnite všetky nečistoty pod studenou tečúcou vodou a osušte na vzduchu. Utesnite vo vzduchotesných plastových vreckách a vložte do chladničky. Ak dáte čerstvú mrkvu jednoducho do chladničky, o pár hodín ochabne. Zrelú mrkvu môžete nechať na dočasné uskladnenie v pôde, ak pôda nemrzne a škodcovia nie sú problémom. Mrkvu je možné skladovať aj v nádobách s vlhkým pieskom alebo suchými pilinami na chladnom a suchom mieste.

 

Ako pestovať mrkvu v kvetináči?

Pestovanie mrkvy v kvetináči je vynikajúcim projektom skoro na jar alebo na jeseň, pretože mrkva uprednostňuje chladnejšie teploty ako letná zelenina. Mohli ste počuť, že pestovať mrkvu v kvetináči je zložité. Hoci mrkvu možno za určitých podmienok pestovania považovať za chúlostivú, akonáhle sa naučíte, ako ju pestovaťv kvetináči, spravíte si z toho pravidelnú rutinu.

Päť kvetináčov so zasadenou mrkvou

Pestujte mrkvu v nádobách v ľahkej a dobre priepustnej pôde. Kvetináče musia byť dostatočne hlboké pre vývoj mrkvy. Mali by mať drenážne otvory, pretože koreňové plodiny môžu hniť, ak zostanú v rozmočenej pôde. Miniatúrne odrody a odrody Oxheart sú najvhodnejšie na pestovanie v nádobách. Korene týchto mrkiev sú v dospelosti dlhé iba 5 až 7,6 cm. Niekedy sa im hovorí amsterdamské odrody.

 

💡 Áno, aj v takýchto kvetináčoch je možné pestovať mrkvu ⤵️ 

Pozrieť ďalšie

 

➡️ Starostlivosť

Mrkva pestovaná v nádobách potrebuje pravidelnú vlhkosť. Kontajnery vyžadujú zalievanie častejšie ako plodiny v zemi. Mulčovanie môže pomôcť udržať vlhkosť, keď pestujete mrkvu v kvetináči, a pomôcť udržať mimo aj burinu. Pestovanie mrkvy v kvetináčoch, rovnako ako u iných koreňových plodín, prináša lepšie výsledky s malými rušeniami koreňov, napríklad vytrhávaním buriny. Kvetináče s mrkvou môžete vyložiť keď teplota dosiahne 7° C. Pestovanie mrkvy v nádobách produkuje najlepšie tvarovanú mrkvu pred dosiahnutím teploty 21 ° C, ale úspešná produkcia mrkvy v nádobách sa vyskytuje aj medzi 13 až 24 ° C. V lete zabezpečte tienisté miesto, ktoré dokáže udržiavať teploty o 10 až 15 stupňov nižšie ako na slnečných miestach.

Keď pestujete mrkvu v kvetináčoch, prihnojte ju vyváženým rastlinným hnojivom chudobným na dusík, prvé číslo v trojcifernom pomere. Nejaký ten dusík je nevyhnutný ale príliš veľa môže podporiť nadmerný rast lístia s menšou tvorbou koreňa. Zrieďte sadenice rastúcej mrkvy na vzdialenosť 2,5 – 10 cm, ak sú vysoké 5 cm. Väčšina odrôd je pripravená na zber do 65 až 75 dní po výsadbe. Kontajnery umožňujú flexibilitu presunu plodiny na chladnejšie miesto alebo zakrytia, ak teploty klesnú pod -7 ° C. Kontajnerová mrkva môže byť niekedy prezimovaná na skorý jarný zber.

Pestovanie zeleniny v kvetináčoch otvára úplne nový svet záhradníčenia pre tých, ktorí majú malé vonkajšie priestory. A môže to byť zábava pre celú rodinu, pretože sa jej môžu zúčastniť aj vaše deti.

🌱 Semená mrkvy si môžete ➡️ kúpiť tu.

 

Petržlen

Koreň petržlenu (Petroselinum crispum), tiež známy ako holandský petržlen, hamburský petržlen a záhradný petržlen, by sa nemal zamieňať s príbuzným listovým petržlenom. Ak zasadíte kučeravý alebo taliansky plochý listový petržlen s očakávaním veľkého jedlého koreňa, budete sklamaní. Ak však zasadíte záhradný petržlen, získate veľký koreň a tiež vňať, ktorú je možné zberať a nechať znova dorastať počas leta.  Má dlhú históriu v chladnom podnebí Poľska, Holandska a Nemecka. Pestovanie jesennej plodiny má často úspešnejšiu úrodu ako jarná plodina.

 

Petržlen

 

Výsadba a starostlivosť

Koreňový petržlen je možné vypestovať zo semien. Korene potrebujú na svoje rozvinutie dlhé vegetačné obdobie, preto ich naštartujte v interiéri 5 – 6 týždňov pred posledným dátumom mrazu, ak žijete v oblasti s tvrdými zimami. Klíčenie môže trvať až 3 – 5 týždňov, preto semená najskôr namočte na 12 hodín do teplej vody, aby ste im pomohli. Semienka totiž obsahujú takzvané furokumaríny, chemikálie, ktoré bránia klíčeniu burín. Petržlen si tým zabezpečuje životný priestor pre rast a vývoj. Furokumaríny sú ale súčasne aj dôvodom pomalšieho klíčenia petržlenu. Síce sa postupne, ako petržlen klíči, odbúravajú, vyžaduje si to určitý čas. Keď sú rastliny vysoké cca 8 cm, začnite ich otužovať vonku a potom, keď pominie riziko mrazu, vysaďte ich.

Ak sadíte semiačka priamo do zeme – môžete tak urobiť koncom marca – na zasiatie petržlenových semienok urobte výsevnú brázdu, mala by byť hlboká 3 – 4 cm, v rovnom rade. Keď ste s tým hotoví, osivovú brázdu zalejte a vysaďte do nej semiačka. Ideálna vzdialenosť medzi semenami by mala byť 3 – 4 cm, rozstup riadkov by mal byť 30 cm. Semená zakryte a pôdu trochu utlačte, ak je jar suchá, výsev polievajte každý týždeň. Plochu udržiavajte bez burín, ak sejete príliš husto, rieďte ich. Vytiahnuté malé rastlinky sa už dajú využiť aj v kuchyni.

➡️ Starostlivosť

Koreň petržlenu nie je náročná rastlina. Žije takmer všade, kde je pôda sypká, drobivá. Pod ovocnými stromami, pozdĺž plotu, medzi vinicami potrebuje iba jedno – aby pôda nebola nikdy vysušená. Má rád bohatú hlinitú pôdu a časté zalievanie. Ak je jar suchá, záhon zalievajte každý týždeň. Môže sa tiež pestovať v kvetináčoch, ak sú dostatočne hlboké, aby sa do nich zmestili dlhé korene.

 

Zber a uskladnenie

Zber koreňa petržlenu sa deje vo fázach. Ak potrebujete vňať odrežte vonkajšie stonky na úrovni zeme, aby ste podporili nový rast. Vonkajšie listy zrelej petržlenovej vňate je možné neustále zbierať, ale rastlina by sa nikdy nemala otrhať úplne, vždy by mala zostať asimilačná plocha. Na konci vegetačného obdobia vykopte celú rastlinu a oddeľte stonky od koreňa. Koreň skladujte vo vlhkom piesku alebo rašeline a vňať zmrazte alebo vysušte.

Čerstvo zozbieraný petržlen

 

Škodcovia a choroby

Problémy s petržlenovou vňaťou sú zriedkavé, ale ťažkosti môže spôsobiť niekoľko druhov hmyzu a plesňových chorôb. Väčšina choroboplodných zárodkov ovplyvňuje lístie, ale niekoľko chorôb petržlenu môže napadnúť aj korunu a koreň a spôsobiť smrť rastliny. Prevencia chorôb rastlín z petržlenu začína dobrou kontrolou a kultiváciou záhonu.

Pestovanie petržlenu je jednoduché, keď prekonáte prekážku pomalého klíčenia a je ľahké ho zbierať progresívnym spôsobom, takže máte vždy k dispozícii čerstvé zásoby. Problémy s petržlenom zvyčajne súvisia so škodcami, ale občas bude rastlina postihnutá chorobou. Uvádzame niektoré z najbežnejších príznakov, ako aj sprievodcu liečením rôznych chorôb petržlenu. Chutná bylina je obľúbená u hmyzu, králikov a pasúcich sa divých zvierat.

 

➡️ Choroby

Ak dokážete zabrániť tomu, aby vaša petržlenová vňať podľahla vyššie menovaným prežúvavcom, musíte ešte čeliť ďalším prekážkam. Phytoplasma je napríklad ochorenie petržlenu, ktoré sa prenáša z listov. Petržlen je členom rovnakej rodiny ako mrkva a zeler a je aj obeťou podobných chorôb. Najbežnejším problémom sú plesňové ochorenia. Tieto rastliny majú rôzne formy a všeobecne postihujú rastliny vo vlhkých oblastiach alebo v nepriaznivých podmienkach vlhkého a teplého počasia. Patogény prenášané pôdou sa prenášajú na rastliny z koreňov alebo potriesnením listov. Nadmerné zalievanie a nesprávna cirkulácia sú zodpovedné za tvorbu spór húb a ich transport. Na predchádzanie týmto formám chorôb petržlenu je nevyhnutná správna starostlivosť.

 

➡️ Ošetrenie chorých rastlín

Existuje niekoľko odrôd petržlenu, ktoré sú rezistentné voči “najbežnejším chorobám, medzi nimi napríklad „Paramount‘. Ak nie je k dispozícii osivo jednej z rezistentných odrôd, v boji proti týmto chorobám je často efektívna správna starostlivosť. Rastliny zalievajte pomocou kvapkovej závlahy a zavlažujte ráno, aby mal petržlen dostatok času na vysušenie.

Praktizujte striedanie plodín, aby ste zabránili napadnutiu následných plodín patogénmi prenášanými pôdou. Rastliny zrieďte, aby ste podporili cirkuláciu a petržlenovú vňať vysaďte na slnečné miesto. Vzduch a slnečné svetlo sú pri liečbe chorôb petržlenu rozhodujúce. Niektoré plesňové choroby budú reagovať na sírny fungicíd (pozri tu na heuréke) aplikovaný pri prvom príznaku infekcie. Ak sú rastliny už silne napadnuté a kolabujú, vytiahnite ich a zlikvidujte.

🌱 Osivo petržlenu si môžete ➡️ kúpiť tu.

 

Cvikla alias červená repa

Čerstvo natrhaná cvikla je úžasne jemná s lahodnou zemitou chuťou. Najlepšie na tom všetkom je, že sa zo semien pestuje naozaj ľahko. Cvikla – alebo „červená repa“ je skvelou voľbou pre „severných“ záhradkárov, pretože prežije mráz a mrazu blízke teploty. Vďaka tomu je vynikajúca jesenná plodina. Existuje veľa rôznych druhov repy, ktoré sa vyznačujú tmavočervenými, žltými, bielymi alebo pruhovanými koreňmi rôznych tvarov. Postupujte podľa nášho sprievodcu pre dokonalú úrodu.

Cvikla v bedničke

 

Výsadba

Prvé kolo cvikly začnite skoro na jar, hneď ako je pôda dobre spracovateľná. Robte postupné výsadby každé 2 až 3 týždne až do polovice leta. Postupné výsadby sú možné až do obdobia, pokiaľ denné teploty nepresiahnu 25 ° C. V pôde s teplotou minimálne 10 ° C klíčenie prebieha za 5 až 8 dní. V pôde chladnejšej ako 10 stupňov môže klíčenie trvať 2 až 3 týždne.

Na jesenný zber vysievajte semená repy od polovice leta do začiatku jesene, začínajúc približne 4 až 6 týždňov pred prvým jesenným mrazom. Cviklu vysádzajte skoro až neskoro na jeseň, aby ste mali zimný zber.

💡 Náš tip! Na urýchlenie klíčenia alebo pri výsadbe v oblastiach s nízkou vlhkosťou a zrážkami namočte semená pred výsadbou na 24 hodín do vody.

 

 

➡️ Výber a príprava stanovišťa

Cviklu vysádzajte na plné slnko. Uprednostňuje dobre pripravenú, úrodnú pôdu, ale bude tolerovať aj priemernú až nízku úrodnosť pôdy.
Aby sa korene repy mohli správne rozvíjať, mala by byť pôda bez hornín a iných prekážok. Najlepšie je pH pôdy medzi 6,0 a 7,0, mierne zásadité (7,0+) pôdy možno tolerovať. Repa neznáša pôdu s nízkym pH (pod 6,0). Ak hnojíte, šetrite dusíkom. Prebytok spôsobí hojnosť listov, ale drobné plody pod zemou.

 

➡️ Ako sadiť cviklu?

Radšej vysievame cviklu priamo do záhrady, aby sme nemuseli narúšať jej korene, hoci repa – na rozdiel od mnohých koreňových plodín – všeobecne toleruje presádzanie ešte aj v mladom veku. Pretože je však repa tolerantná voči chladu, zvyčajne nemá problém s jej vysiatím vonku.

Zasejte semená asi 1,5 cm hlboko a 2,5 až 5 cm od seba do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené asi 30 cm. Po zasiatí semená zasypte tenkou vrstvou zeminy. Každé semienko cvikly je v skutočnosti zhluk 2 až 4 semien, takže mladé rastliny budete musieť zriediť na vzdialenosť 8 až 10 cm, akonáhle budú listy vysoké asi 10 cm. Zaistite, aby pôda zostala vlhká pre optimálne klíčenie.

Semienka cvikle

 

Starostlivosť

Riedenie je nevyhnutné, pretože z každého semena pravdepodobne dostanete viac ako jednu sadenicu. Keď sú vrcholy vysoké 10 až 12 cm, prerieďte sadenice na vzdialenosť 8 – 10 cm od seba. Odštipnite alebo odrežte listy. Ich vytrhnutie zo zeme môže narušiť korene blízkych sadeníc. Mulčujte a potom pravidelne polievajte asi 2,5 cm týždenne. Cvikla si musí udržiavať dostatok vlahy. Podľa potreby odburiňte, ale buďte ohľaduplní k mladým rastlinám – repa má plytké korene, ktoré sa dajú ľahko narušiť.

 

Choroby a škodcovia

Sadenice môžu byť požierané pri základni slimákmi. Prekážka z rozdrvených vaječných škrupín môže znížiť straty. Žiarivé mladé listy môžu byť pre vtáky lákavé, takže môžete zvážiť ich zasieťovanie. Aj keď existuje veľa škodcov, ktoré môžu repe prekážať, nebudete sa nimi musieť zaoberať tak často.

 

➡️ Vošky

Tento malý hmyz, tiež známy ako molice vyzerá priesvitne a môže byť veľkým problémom mnohých rastlín. Listy červenej repy zvyčajne nie sú napadnuté, ale občas sa to stane. Postriekajte ich zmesou pol litra vody a niekoľkých kvapiek čistiaceho prostriedku.

 

➡️ Háďatko repné

Háďatká repné (Heterodera schachtii) sú mikroskopické organizmy prenášané pôdou, ktoré môžu spôsobiť zakrpatenie a deformáciu listov a koreňov. Okrem toho môžete vidieť, že staršie listy vädnú a žltnú. Ak vykopete rastliny a všimnete si, že korene majú žltkasté cysty, pravdepodobne máte problém s nematódami. So svojou existujúcou plodinou nemôžete robiť nič, môžete však predísť problémom v budúcnosti. Najskôr vykopte pôdu do hĺbky 60 cm a obráťte ju tak, aby bola vystavená slnku. Nechajte ju tak týždeň. Urobte to niekoľkokrát pred tým, ako tam znova budete sadiť. Solarizácia pôdy pomáha ničiť háďatká. Ďalej striedajte svoje plodiny tak, aby tam tri roky nerástlo nič z rodu Beta.

 

➡️ Hrdza na listoch

Rastliny červenej repy občas zasiahne hrdza, najmä ak sú pestované v krytom prostredí. Príznaky sú malé, vyvýšené hnedočervené škvrny, ktoré sa objavujú na spodnej strane listov. Choroba bude oslabovať silu rastliny a bude mať za následok chybné alebo malé korene. Aby ste sa hrdzi vyhli, zabezpečte dostatočné prúdenie vzduchu, najmä vo vlhkých podmienkach. Zlikvidujte všetky napadnuté listy (alebo ich časti) a spáľte ich. V záhradných centrách sú k dispozícii spreje na kontrolu tohto plesňového ochorenia. Spóry sa šíria vetrom a môžu sa ľahko šíriť z rastliny na rastlinu.

 

Zber a skladovanie

Dni do zrelosti sú pre väčšinu odrôd zvyčajne medzi 55 a 70. Inými slovami, plánujte zber repy asi 2 mesiace po výsadbe. Cviklu zberajte keď je veľkosti golfovej loptičky alebo väčšia; veľmi veľké korene môžu byť tvrdé a drevité. Uvoľnite pôdu okolo repy a jemne ju vytiahnite zo zeme. Repu môžete zberať takmer kedykoľvek, počnúc zriedením sadeníc.

Čerstvá repa sa môže skladovať v chladničke 5 až 7 dní. Odrezaním jej vrcholu zostanete dlhšie čerstvá. Na každej repe nechajte asi 2,5 cm stopky a zeleninu skladujte oddelene. Pri dlhodobom skladovaní v pivniciach nezabudnite odstrániť všetku pôdu, ktorá sa drží na koreňoch a potom ju zahrňte suchým pieskom alebo pilinami. Klíčenie je znakom zlého skladovania a vedie k rozkladu. Cvikla môže byť tiež mrazená, konzervovaná a marinovaná!

🌱 Osivo cvikly si môžete ➡️ kúpiť tu.

 

Zeler

Môžeme s istotou povedať, že zeler nikdy nebude figurovať na reklamných fotografiách košov prešpikovaných atraktívnymi a dokonalými produktmi. V skutočnosti by vám pri pohľade na túto hrboľatú zeleninu špinavej farby so strapatou obrubou korienkov mohlo prísť na myseľ „zasiahnutý škaredou palicou“.

Avšak vzhľad nie je všetko. Zeler sa pestuje predovšetkým pre svoj koreň. Má dlhú skladovateľnosť a jemnú chuť, ktorú v kuchyni využijete. Ponúka jemnozrnné biele mäso s chuťou, ktorá vždy pripomenie hlavné ingrediencie waldorfského šalátu: zeler, jablká a vlašské orechy. Aj keď je to blízky príbuzný rapíkatého zeleru, pestuje sa oveľa ľahšie, pokiaľ letá nie sú suché a horúce. Rovnako ako väčšina jesennej a zimnej koreňovej zeleniny v pivnici alebo v chladničke zostane v dobrom stave štyri až šesť mesiacov.

Zeler na drevenom stole

 

Výsadba

Zeler rastie najlepšie na plnom slnku, znesie však aj mierny tieň. Zeler vysádzajte do vlhkej, ale dobre priepustnej pôdy bohatej na organické látky. Pridajte zostarnutý kompost do záhonov ešte pred výsadbou a opäť v medzisezóne.

 

➡️ Kedy sadiť zeler?

Zeler rastie najlepšie v chladnom počasí, hlavne tam, kde sú chladné noci. Zeler vysaďte na jar v oblastiach s chladnými zimami; a v oblastiach s miernymi zimami začiatkom neskorého leta, takže dozrieva v chladnom počasí. Zeler je pomaly klíčivý a najlepšie sa pestuje zo sadeníc. Osivo vysievajte v interiéri už 10 týždňov pred priemerným dátumom posledného mrazu na jar. Plášte semien sú tvrdé, takže ich budete musieť cez noc namočiť, aby ste ich zjemnili a uľahčili klíčenie. Rastliny môžu ísť do záhrady v priemerný dátum posledného mrazu. Zeler vyžaduje na dosiahnutie zberu až 120 dní. Neskorú letnú plodinu je možné vysievať priamo do záhrady, kedy je dostatok času na druhú úrodu.

 

➡️ Ako sadiť zeler?

Zasejte semeno zeleru 0,5 cm hlboko. Na výsevnú plochu položte vrecovinu, aby bola pôda vlhká, až kým nevyklíčia rastliny. Keď sú rastliny vysoké 8 – 10 cm, zrieďte ich od 15 do 20 cm od seba alebo ich v tejto vzdialenosti presaďte do záhrady. Riadky umiestnite do vzdialenosti 60-75 cm od seba.

Vyklíčený zeler

 

Starostlivosť

Dôležitým faktorom pri pestovaní veľkého, jemne štruktúrovaného zeleru sú správne pôdne podmienky. Predkovia zeleru rástli v močaristých oblastiach a čím bližšie bude vaša pôda k bohatému a vlhkému prostrediu, tým šťastnejší bude váš zeler. Veľké množstvo kompostu alebo zhnitého hnoja zapracovaného hlboko do pôdy pred výsadbou pomáha udržiavať vlhkosť a pridávať živiny. Keď sú rastliny vysoké 8 až 10 cm mulčujte slamou, aby ste uchránili pôdnu vlhkosť, keď idete do teplejších letných dní. Dobrým nápadom je vykopať radmi rovnaké zákopy, ako ste vykopali pre zeler, aby sa medzi zalievaním mohla udržať voda, čím pôde pomôže zostať vlhkou.

A nebojte sa, že vaše rastliny dostanú príliš veľa vody, ak máte daždivé leto. Pochádzajú z močaristých rastlín, takže na rozdiel od mnohých iných druhov zeleniny majú skutočne radi veľa vody. Táto hojná zálievka by však mohla vylúhovať živiny z vašej pôdy. Hnojte svoje rastliny každé dva týždne. Používajte radšej kompost, ale ak chcete, môžete použiť hnojivo 5-10-10 .

Počas vegetačného obdobia pôdu pravidelne sledujte, aby ste sa ubezpečili, že je vlhká. Kontrolujte prípadné bočné výhonky listov. Tieto odcvaknite, aby ste získal hladkú korunu. Koncom júla odstráňte niektoré vonkajšie listy, aby sa koreň zväčšil a vyhladil, potom ho zasypte zeminou alebo mulčom, aby zostal biely a jemný. Udržujte záhony bez buriny, aby ste sa vyhli súťaži o vodu a živiny. Kultivujte opatrne, aby ste sa vyhli plytkým koreňom zeleru.

 

Škodcovia a choroby

Zeler nezvykne byť vážne napadnutý škodcami a málokedy môže niektorý z nich spôsobiť vážne straty. Dajú sa ľahko kontrolovať dostupnými insekticídmi. Zeler je náchylný na postihnutie niekoľkými chorobami, vrátane plesní, fómovej hniloby koreňov a hlístic.

Plesne sa dajú potlačiť namočením semien na 25 minút do horúcej vody, na 30 minút do roztoku formaldehydu alebo na 20 minút do roztoku chloridu ortutnatého po polhodinovom namočení do vlažnej vody, aby sa huba zmäkčila. Hniloba koreňov Phoma je spôsobená Phoma apiicola a vedie k vädnutiu a padaniu listov. Odporúča sa striedanie plodín, spaľovanie odpadu, ochrana pred infekciou semenného lôžka a zničenie infikovaných sadeníc. Hlísta Heterodea radicicola spôsobuje zdeformované korene nevhodné na konzumáciu. Sterilizácia záhonu parou pred sejbou účinne reguluje napadnutie háďatkami.

 

Zber a skladovanie

Zeler sa dá zberať a konzumovať skôr, ako dosiahne svoju maximálnu veľkosť, ale keďže v lete je dostatok bohatej ponuky čerstvej záhradnej zeleniny, s jeho vykopaním môžete počkať do jesene. Chuť, podobne ako aj u ostatnej koreňovej zeleniny, je vylepšená mrazom, ktorý premieňa časť jeho škrobu na cukor.

Po vykopaní má zeler drsný, primitívny vzhľad. Otraste čo najviac nečistôt, nožom aspoň zhruba odstráňte korene a aj všetky listy okrem cca 2 cm. Po ďalšom vyčistení koreňa silným prúdom vody z hadice nechajte zeler uschnúť., Potom ho vložte do perforovaného potravinárskeho plastového vrecka a uložte ho do pivnice. Ideálna teplota na skladovanie pre zeler je medzi 2˚ a 4˚C, s vysokou vlhkosťou, takže aj chladnička funguje dobre aj na dlhodobé skladovanie. Za týchto podmienok zostane táto zelenina v dobrom stave až do neskorej jari.

🌱 Osivo zeleru si môžete ➡️ kúpiť tu.

 

Chren

Ľudstvo pestuje chren po celé storočia. Záznamy naznačujú, že Egypťania tento štipľavý koreň pestovali už pred rokom 1 500 p. n. l., Rimania ho používali ako afrodiziakum a naše babičky ho používali ako domáci liek na kašeľ a prechladnutie.

Člen rodiny Brassicaceae, chren (Armoracia rusticana) je blízky príbuzný ružičkového kelu, kelu a karfiolu. Mocný koreň získava svoju sínusy uvoľňujúcu silu z prchavých olejov, ktoré sa uvoľňujú pri strúhaní alebo drvení. Zdravotné benefity chrenu zahŕňajú základné vitamíny a minerály ako vitamín C, vápnik, draslík a horčík. Štipľavý koreň má vysoký obsah vlákniny, o ktorej je známe, že nabudí imunitný systém a je spájaný s prevenciou rakoviny.

Chren na drevenom stole

 

Výsadba

Chren má najradšej bohatú, rýchlo priepustnú pôdu a plné slnko. Tejto trvalke sa však bude dariť takmer vo všetkých podmienkach, okrem hlbokého tieňa alebo neustále vlhkej pôdy. Pred výsadbou si vyberte miesto ďaleko od akýchkoľvek iných rastlín, na ktorých vám záleží. Chren sa rýchlo šíri a čoskoro môže prevziať kontrolu nad vašou záhradou. Najlepším spôsobom, ako kontrolovať nekontrolovateľnú povahu chrenu, je pestovať ho v kvetináčoch.

 

💡 Prevziať kontrolu nad chrenom vám umožní jeho pestovanie v kvetináči či vyvýšenom záhone ⤵️ 

Pozrieť ďalšie

 

➡️ Ako sadiť chren?

Začnite s výsadbou chrenu na jeseň alebo veľmi skoro na jar. Rastliny alebo kúsky koreňa vložte 30 až 60 cm od seba, s korunou – hornou časťou koreňa a začiatkom horného rastu – asi 10 cm pod povrch pôdy. Do každej jamky pridajte lopatu organického kompostu a po výsadbe dôkladne zalejte.

Ak chcete získať veľké korene chrenu, ako sú tie, ktoré kúpite v obchode, zvážte experimentovanie s pestovaním rastliny ako jednoročnej rastliny so zameraním na získanie jedného veľkého koreňa namiesto mnohých menších koreňov. Korene prvého ročníka bývajú najštipľavejšie. Začnite záhonom pripraveným s množstvom organických látok a korene zasaďte rovnako ako sme opísali. Keď rastlina začne rásť, bude vysielať viac výhonkov. Každý výhonok vytvára malé korene a odoberá rastline energiu. Ak chcete získať jeden veľký koreň, odstráňte všetky výhonky okrem jedného alebo dvoch a nechajte ich zväčšiť sa.

 

Starostlivosť

Chren je vo všeobecnosti zhovievavá rastlina, ktorá zvláda široké spektrum slnečných lúčov. V ideálnom prípade sa však chrenu darí na plnom slnku alebo v polotieni. Nie je náročný na polievanie, ale kvalitnejšie korene získate, ak pôdu dobre zavlažujete, aby korene neboli drevnaté. Rastlina má rada chladné počasie. Jej ideálne denné teploty sa pohybujú od 7 do 24 stupňov C.

Prihnojte rastliny každé tri až štyri týždne. Hnojiť môžete kompostom, kompostovým čajom alebo komerčným rastlinným hnojivom 10-10-10 (podľa pokynov k produktu). A pestujete chren v kvetináči bude potrebovať častejšie zalievanie a mesačné hnojenie.

 

Škodcovia

Korene chrenu bude trápiť len málo škodcov, ale je niekoľko, ktoré sa na listoch budú živiť, vrátane vošiek, molice diamantovej, drepčíkov. Vošky sa dajú zmyť. Ak sa stanú problémom iní škodcovia, zvážte pestovanie chrenu pod krytom.

 

Zber a skladovanie

Korene chrenu vysadené na jar budú pripravené na zber v októbri alebo novembri. Korene zberajte ideálne po prvom mraze. Vykopte zeminu okolo základne rastliny a vyzdvihnite veľký stredový koreň a čo najviac menších koreňov. Korene vydrhnite kefkou a uložte do chladničky. Pre dlhšie skladovanie nastrúhajte a uchovajte v octe (1/4 šálky na každú šálku chrenu).

Zozberaný chren

 

Rozmnožovanie

Ak pestujete chren ako trvalku, môžete časť nechať v zemi a podľa potreby zberať. Len majte na pamäti, že čím viac zlomených kúskov zostane v zemi, tým viac rastlín budete mať v nasledujúcom vegetačnom období. Prípadne môžete vykopať všetky korene a časť si odložiť na vysadenie v budúcom roku. Vykopanie celej rastliny a uloženie kúskov je často preferovanou metódou, pretože chren môže byť agresívny.

Reďkovka

Keď si spomeniete na reďkovku (Raphanus sativus), s najväčšou pravdepodobnosťou si predstavíte koreňovú zeleninu, ktorá je malá, okrúhla, červená a štipľavá. Tomuto popisu zodpovedajú najčastejšie konzumované a pestované reďkovky. Aj keď existujú dlhšie odrody a rôzne farby, malé okrúhle reďkovky sú tak rýchle a nenáročné rastliny, že vlastne definujú, čo by reďkovka mala byť. A napriek tomu aj táto skromná reďkovka v tvare glóbusu ponúka množstvo rozmanitosti. Môžu byť štipľavá alebo jemná, červená, ružová, fialová, bielá alebo dvojfarebná.

Reďkovky sú jednoročná zelenina, ktorá je členom čeľade Brassicaceae alebo Cruciferous, spolu s brokolicou, kapustou, karfiolom a kelom. Začínajú zo semena na jar (pre jarný zber) alebo neskoro v lete (pre jesenný zber). Niektoré menšie reďkovky dozrejú už za 25 dní. Väčšie zimné reďkovky vás môžu nechať čakať až 60 dní.

Ruka drží zväzok reďkoviek

 

Výsadba

Začať sa s nimi dá veľmi skoro na jar, hneď ako je pôda relatívne suchá a opäť koncom leta pre jesennú úrodu a dokonca aj neskoro na jeseň s ochranou studeného rámu. Pretože reďkovky rastú rýchlo, môžu sa vtesnať medzi ostatné rastliny v zeleninovej záhrade. Reďkovky sa zozbierajú skôr, ako ostatná zelenina potrebuje väčší priestor. Reďkovky sú navyše dobré na uvoľnenie a kultiváciu pôdy pre pomalšie pučiacu zeleninu, napríklad mrkvu.

 

➡️ Výber a príprava miesta na výsadbu

Vysádzajte na slnečné miesto. Ak sú reďkovky vysadené v príliš veľkom tieni – alebo dokonca aj tam, kde ich obklopujú susedné rastliny – vynaložia všetku svoju energiu na to, aby vytvorili väčšie listy. Rovnako ako mrkva, aj rastliny reďkovky sa primárne pestujú pre korene. Aj keď musí byť pôda bohatá na organické látky, nemala by sa zhutňovať. Reďkovkám sa najlepšie darí v bohatej, dobre priepustnej pôde s mierne kyslým až neutrálnym pH od 6,0 do 7,0. Ak je vaša pôda viac hlinitá, primiešajte do nej piesok, aby sa uvoľnila a zlepšil sa odtok.

Ak vaša pôda nie je bohatá na organické látky, zapracujte do miesta výsadby niekoľko centimetrov odležaného kompostu alebo viacúčelového hnojiva (množstvo nájdete na obale), akonáhle to bude možné. Pred výsadbou obrobte záhradný záhon, aby ste odstránili všetky kamene alebo nečistoty. Praktizujte trojročné striedanie plodín. Inými slovami, iba každý tretí rok na rovnakom mieste zasaďte reďkovku. To pomôže zabrániť chorobám, aby ovplyvnili vašu plodinu.

Výsadba semien reďkovky

 

➡️ Ako sadiť?

Na jarnú výsadbu sejte semená 4–6 týždňov pred priemerným dátumom posledného mrazu. Najlepšie je zasadiť semená reďkovky priamo do záhrady, aby ste nenarušili korene. Semená vysievajte 1,5 až 2,5 cm hlboko a 2,5 cm od seba v radoch 30 cm od seba.
Každých asi 10 dní vysaďte ďalšie kolo semien – zatiaľ čo je počasie stále chladné – aby ste mali neskoro na jar a začiatkom leta neustále úrodu. Naplánujte si aj jesennú výsadbu. Na konci leta alebo začiatkom jesene môžete reďkovky vysadiť neskôr ako ktorúkoľvek inú koreňovú plodinu, napriek tomu získate úrodu. Zasievajte semená 4–6 týždňov pred prvým jesenným mrazom.

 

Starostlivosť

Prerieďte reďkovky na vzdialenosť asi 5 cm od seba, keď sú rastliny staré týždeň. Na seba natlačené rastliny nerastú dobre.
Konzistentná, rovnomerná vlhkosť je kľúčová. Udržujte pôdu rovnomerne vlhkú, ale nie podmáčanú. Systém kvapkovej závlahy je skvelým spôsobom, ako to dosiahnuť. Ak okolo reďkovky dáte tenkú vrstvu mulča, môže to pomôcť udržať vlhkosť.

Reďkovky sú zeleninou chladnej sezóny a môžu veľmi rýchlo dozrieť. Malé okrúhle odrody budú drevnaté, ak sa budú pestovať pri vysokých teplotách. Ich kvalita totiž pri vysokých teplotách klesá. Môžu byť tvrdé a drevité alebo hubovité s dutými stredmi. Akonáhle reďkovka prejde do semena, koreň sa prestane formovať.

Pretože sú reďkovky tak rýchlo rastúce, nevyžadujú hnojenie, pokiaľ začínate s bohatou pôdou. Ak je to potrebné, pred výsadbou upravte pôdu kompostom.

Polievanie reďkoviek hadicou

 

Choroby a škodcovia

Reďkovky nie sú úplne bez problémov. Drepčíci vytvárajú v listoch malé otvory (koreňu neublížia), slimáky vyhryzú ryhy v dokonalých koreňoch a náhla záplava môže spôsobiť, že sa reďkovky rozštiepia a začnú hniť. To je niekoľko dôvodov na okamžitý zber reďkovky, ktorá vykukla zo zeme, orezanie vrcholov a uskladnenie v chladničke. Môžete sa stretnúť aj s voškami, ale tie zlikvidujete prúdom vody.

💡 TIP – vošky: Ak máte problém s voškami, prečítajte si náš článok Ako sa zbaviť otravných vošiek.

 

 

Zber a skladovanie

Často kontrolujte veľkosť reďkovky, aby ste zabezpečili zber úrody skôr, ako rastliny začnú upadať. Tesne pod líniou pôdy cítite veľkosť vrcholov, alebo ich môžete skontrolovať tak, že ich niekoľko vytiahnete. Ak chcete mať nepretržitý zber, zasievajte postupne novú plodinu každých 10 až 14 dní, kým teploty príliš nevystúpia. Väčšina reďkoviek v horúcom počasí prejde do semena.

  • jarné reďkovky – rýchlo dozrievajúce okrúhle reďkovky sú pripravené na zber za tri až štyri týždne. Väčšinou uvidíte hornú časť reďkovky, ktorá trčí z pôdy. Keď sa zdá, že má naprieč takmer 3 cm, je pripravená na zber. Reďkovky je možné zbierať ťahaním alebo jemným skyprením okolitej pôdy. Nenechajte zrelé reďkovky v zemi, inak budú drevité alebo hubovité.
  • zimné reďkovky – dlhým ázijským odrodám reďkovky trvá dozrievanie dlhšie, niekedy až tri mesiace. Mali by sa zbierať pred zamrznutím pôdy a môžu sa skladovať niekoľko mesiacov.

Ak chcete skladovať reďkovky, odstráňte zelené vrcholy a reďkovky a skladujte osobitne. Ak na nich necháte listy, budú z reďkovky čerpať vlhkosť a živiny. Guľaté reďkovky sa môžu uchovávať v chladničke, v uzavretej nádobe, asi týždeň. Zimné reďkovky vydržia v chladničke asi dva týždne alebo v chladnej pivnici aj niekoľko mesiacov.

🌱 Osivo reďkovky si môžete ➡️ kúpiť tu.

 

Zdroj informácií:


Ako sa vám páčil článok?
Autor článku
Avatar

Rada cestujem, mám rada ľudí a život, ktorý by sme si už bez rôznych pomocníkov do kuchyne alebo domácnosti ani nevedeli predstaviť. Niekedy sa však strácame v bludisku nespočetných možností, ktoré nám moderné technológie ponúkajú. Dúfam, že aj moje články vám trocha pomôžu v orientácii a aj vďaka nim sa rozhodnete vždy správne.

Komentáre
Zatiaľ sa tu nenachádza žiadny komentár.
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.