Ako pestovať papriku a aké choroby ju najčastejšie postihujú

Petra Lyžičiarová Téma
11. apríla 2023 0

Či už dáte prednosť sladkej a chrumkavej paprike kápii, alebo ste milovníkom ostrej chuti chilli papričiek, nie je nič lepšie, ako si papriku vypestovať vo vlastnej záhradke. Na výber máte nespočetné množstvo odrôd a už zvoliť si, akú z nich budete pestovať, je veľmi vzrušujúce. Veľkosti, farby, tvary i chute sú rôzne a ponuka na trhu je široká.

Pestovanie papriky nie je nejako zvlášť náročné, no ak chcete dosiahnuť čo najvyššiu produkciu, mali by ste starostlivosti o rastlinky venovať trochu pozornosti. V článku sa dozviete niekoľko zaujímavostí o paprike a tiež to, aké sú obľúbené odrody. Poradíme vám, kam je najvhodnejšie umiestniť papriku, ako pestovať papriku, ale tiež sa dozviete, ako postupovať pri jej hnojení. Pozrieme sa tiež na časté choroby papriky a škodcov, ktorí ju môžu napadnúť.

O paprike v skratke

Paprika má podľa všetkého svoj pôvod v oblasti Strednej a Južnej Ameriky, kde ju pestovali už mnoho rokov pred naším letopočtom. Pestovala sa však aj v oblasti Indie. Do Európy sa paprika dostala v roku 1493 vďaka Kolumbovi a pomerne rýchlo sa adaptovala na európske podmienky. V 17. storočí sa paprika pestovala nielen v Európe, ale rozšírila sa aj do Afriky a Ázie. Do Severnej Ameriky sa dostala s prvými kolonizátormi.

Paprika ročná, latinsky Capiscum annuum, je rastlina z čeľade ľuľkovité a jej plody obsahujú najviac vitamínu C spomedzi všetkých druhov zeleniny. Okrem toho v nej nájdete aj veľké množstvo karotenoidov a v zelenej paprike tiež chlorofyl. V červenej paprike sa nachádza veľa betakaroténu a tiež lykopén, chrániaci pred niektorými druhmi rakoviny, oranžová v sebe ukrýva alfa- a gamakarotén a žltá paprika má v sebe luteín a zeaxantín, ktoré priaznivo vplývajú na zdravie našich očí.

Rôzne farebné papriky

 

Obľúbené odrody papriky

Ak sa neviete rozhodnúť, akú odrodu papriky budete pestovať, máme pre vás prehľad niekoľkých najobľúbenejších z nich.

Kápia – Lungy F1

Ide o odrodu s vyšším vzrastom a s plodmi, ktoré sú veľmi dobré aj na sterilizovanie.

Kápia – Raduza F1

Paprika s plodmi tmavočervenej farby, ktoré sú vhodné na priamu konzumáciu, ale aj na sterilizáciu. Použiť ich môžete aj do plnenej papriky alebo na pečenie.

Paprika kápia

Paprika kápia

Amyka F1

Ide o veľmi skorú odrodu so stredným vzrastom. Plody má menšie, vhodné sú na priamu konzumáciu, ale aj na plnenie.

Amy

Paprika nižšieho vzrastu s chutnými a šťavnatými plodmi bielo-zelenej farby.

Slovakia

Skorá odroda, ktorá je vhodná na priamy konzum, ale aj na sterilizovanie, pečenie a plnenie. Vyniká príjemnou arómou.

Rubika F1

Odroda papriky stredného až vyššieho vzrastu, vhodná je na pestovanie v skleníkoch a fóliovníkoch. Plody sú príjemne sladké.

Alma paprika

Táto odroda sa považuje sa maďarskú národnú špecialitu. Plody majú žltozelenú farbu a jabĺčkovitý tvar.

Paprika odroda Alma

Paprika odroda Alma

Paprika Slovakia (kápia)

Pestovanie papriky Slovakia je obľúbené, keďže ide o veľmi skorú a úrodnú odrodu poľnej papriky typu kápia. Plody majú príjemnú arómu a sú šťavnaté, vhodné na všetky spôsoby použitia. Je to paprika vhodná aj na pestovanie vo fóliovníku.

Paprika PCR

Paprika PCR je skorou odrodou, ktorá je vhodná na rýchlenie aj na skoré poľné pestovanie. Plody sú veľmi aromatické a šťavnaté. Ide o pomerne obľúbenú mierne štipľavú zelenú papriku.

Chilli – Scorpion

Odroda, ktorá je od roku 2011 registrovaná v Guinnessovej knihe rekordov ako najpálivejšia na svete. Má pôvod v štáte Trinidad a Tobago a vyznačuje sa plodmi s typickým škorpióním chvostíkom. Rastlina je vysoká a chuť plodov nebezpečne pálivá.

Chilli paprika odroda škorpión

Chilli paprika odroda škorpión

Chilli – Jalapeno

Pálivé papričky, ktoré však nie sú natoľko pálivé ako odroda Habanero. Vyznačujú sa vysokou úrodnosťou, sú vhodné na všestranné použitie – môžete ich zavárať, ale tiež vyrábať z ich pasty alebo omáčky.

Chilli – Habanero

Táto odroda má svoj pôvod v Mexiku a je zaujímavá svojou príjemnou chuťou a intenzívnou vôňou.

 

Ako pestovať papriku

Papriku môžete vysádzať z priesad, ktoré si buď vypestujete sami, alebo ich kúpite už vypestované. Pozrime sa teda na niekoľko tipov, ako postupovať pri pestovaní papriky, a to pri sadení papriky zo semien a následne výsadbe priesad.

 

Výsev papriky

Vysievať papriku sa odporúča najskôr v prvej polovici februára, pričom je vhodné využívať substrát pre výsev a množenie. Ten je vhodný na klíčenie semien, ale aj na pikírovanie zídených rastliniek. Vysiať semienka papriky môžete do menšieho plastového pareniska tak, že doň nasypete substrát, ktorý jemne vyrovnáte a trochu utlačíte rukou. Potom jednotlivé semienka ukladajte vedľa seba na vzdialenosť najmenej pol centimetra. Jemne ich postriekajte vodou z rozprašovača a potom prikryte len jemnou vrstvou substrátu a opäť zvlhčite rozprašovačom. Parenisko potom zakryte vekom a dajte do miestnosti, v ktorej je stála teplota.

Sadenice papriky

Najoptimálnejšia teplota pre klíčenie papriky je okolo 25 stupňov, avšak ide o teplotu, ktorú by ste doma bežne nedosiahli. Stačí im aj teplota okolo 21 stupňov. Dôležité je, aby malo parenisko vrchnák s otvormi. Zídené rastlinky potom pikírujeme napríklad do kelímkov od jogurtov s prepichnutým dnom, prípadne do kvetináčov s priemerom asi 6 až 10 cm.

 

Sadenie priesad papriky

Sadenice paprík môžete presadiť do skleníka už tri mesiace od výsevu. Ak chcete sadiť papriky von do záhrady, odporúča sa tak robiť niekedy v druhej polovici mája. V prípade, že chcete sadiť papriku do fóliovníka, tiež sa odporúča urobiť tak až v druhej polovici mája, kedy už nehrozia prízemné mrazy.

Miesto, kam plánujete papriku vysadiť, je potrebné vopred pripraviť a pôdu prekypriť. Vysádzajte silné rastlinky v spone minimálne 40 centimetrov. V prípade, že sadíte papriky s veľkými plodmi, vhodné je vedľa rastliniek umiestniť drevené tyčky, ktoré budú slúžiť ako opora.

*Keby vás zaujímalo ako si úspešne dopestovať celer tak tu nájdete článok kde sme sa tejto téme venovali.

 

Výsadba a starostlivosť krok za krokom

Ak plánujete pestovať papriku, máme tu pre vás niekoľko krokov, ako na to, aby ste dosiahli výbornú úrodu papriky.

 

Príprava pôdy

Vhodná pôda dokáže urobiť veľa s úrodou vašej papriky. Na výsadbu papriky zvoľte slnečné miesto s dobre zavlažovanou pôdou, na ktorom ste predtým papriku nepestovali. Pôda by mala byť bohatá na živiny, no a v prípade, že to tak nie je, pohnojte ju kompostom alebo vhodným hnojivom. Vyhnite sa pridávaniu prílišného množstva dusíka do pôdy, pretože to môže spôsobiť, že budú papriky rásť príliš rýchlo a tým ich robí náchylnejšie na choroby a menej produktívne.

 

Ak doma nemáte kompost, môžete pôdu pohnojiť aj týmito hnojivami:

 

Otužovanie sadeníc pred výsadbou

Predtým, ako vysadíte sadenice papriky von, je vhodné ich postupne vystavovať vonkajším podmienkam. To im pomôže prispôsobiť sa a zmena prostredia nebude pre ne taký šok. Stačí ich po oteplení na pár hodín premiestniť zvnútra von, približne tri až štyri dni pred plánovanou výsadbou.

 

Sadenie

Paprika má rada teplo, preto by ste ich mali sadiť von až vtedy, keď už nebudú hroziť nočné mrazy. Ak je to možné, vysádzajte papriku von vtedy, keď je vonku trochu pod mrakom. Ako sme už spomenuli, vysádzajte rastliny vo vzdialenosti aspoň 40 centimetrov od seba. V prípade, že sadíte rastliny s veľkými plodmi, myslite na oporu pre ne a umiestnite k nim drevený kôl. Takto by malo vyzerať napríklad pestovanie papriky kápia, ktorá je známe mäsitými a ťažkými plodmi.

Zaujímavou možnosťou je sadenie papriky po dvoch rastlinách do jednej jamky. Takto sa budú rastliny navzájom podopierať a zároveň sa zabezpečí lepšie opeľovanie.

Pestovanie papriky v skleníku

Pestovanie papriky v skleníku

 

Polievanie

Na polievanie papriky je vhodné používať vodu, ktorá by nemala byť chladnejšia o viac ako 5 stupňov ako je aktuálna teplota pôdy. Preto je dobré používať na zalievanie papriky odstátou vodou, ideálne dažďovou. Zálievka by mala byť v období veľkých horúčav pravidelná a dostatočná. V prípade, že žijete vo veľmi teplých oblastiach, môžete použiť okolo rastlín mulčovaciu kôru alebo slamu, ktorá bude regulovať vlhkosť aj teplotu pôdy. Paprika sa často pestuje aj na čiernej netkanej textílii, ktorá tiež plní tieto funkcie, a okrem toho pomáha aj udržiavať okolie papriky bez buriny.

Pozrieť ďalšie

 

Kedy a ako hnojiť

Okrem toho, že by ste mali pôdu okolo papriky pravidelne prekyprovať, nemali by ste zanedbávať ani hnojenie v čase vegetácie. V období vegetácie je možné dodávať k paprike síran amónny vo forme liadku. V prípade, že pestujete papriku v nádobách, je možné použiť organické granulované hnojivo s uvoľňovaním potrebných živín. Množstvo hnojiva dávkujte podľa odporúčania na obale daného výrobku.

Niekedy sa môže stať, že rastlinám papriky chýba vápnik, v dôsledku čoho vznikajú na plodoch škvrny alebo dochádza k zasýchaniu špičiek plodov. Ak si toto na plodoch všimnete, je vhodné pridať paprike vápnik prostredníctvom listovej výživy. Hnojenie priesad papriky vonku a papriky zasadenej v skleníku sa od seba nijako nelíši, platí tu to isté.

 

Vylamovanie papriky a trhanie kvetov

Ak chcete dosiahnuť lepšiu úrodu, odporúča sa odtrhnúť prvé kvety. Tie totiž mladú rastlinku papriky vyčerpávajú a rastlina venuje energiu práve im a následne tvorbe plodov. Ak prvé kvety odtrhnete, rastlina bude mať možnosť zosilnieť a následne vám prinesie viac kvalitných plodov.

Vylamovanie papriky, ako to poznáme pri pestovaní rajčiakov, nie je potrebné. Vhodné však je z porastu odstraňovať rastlinné zvyšky – polámané listy či výhonky, pretože môžu byť príčinou rôznych chorôb papriky.

 

Zber a skladovanie plodov

Plody papriky môžete zbierať pri niektorých odrodách už zelené, ale môžete počkať aj na to, kým sčervenejú, v prípade niektorých odrôd zožltnú alebo získajú oranžovú farbu. Vtedy sú plody sladšie a chutnejšie. Vhodné je oberať ich tak, že plody odstrihneme, aby náhodou pri trhaní nedošlo k poškodeniu rastliny. Zbierať plody môžeme 3 až 4 mesiace po výsadbe. Čo sa týka skladovania, pri teplote 12 až 14 stupňov plody vydržia bez problémov aj dva týždne. V prípade, že ste mali veľmi bohatú úrodu papriky, môžete si ju zavariť do sladkokyslého nálevu alebo pripraviť papriku v oleji.

 

Zaujímavé a užitočné rady o pestovaní papriky nájdete aj v tomto videu:

O pěstování paprik

 

Choroby a škodcovia

Tak, ako väčšina rastlín, ktoré si doma pestujeme, aj paprika môže trpieť rôznymi chorobami a napadnúť ju môžu viaceré druhy škodcov. Okrem toho môže papriku potrápiť aj slnečný úpal, ktorý vzniká napríklad aj pri výsadbe sadeníc počas horúceho slnečného počasia. Príčinou však môže byť aj náhla zmena počasia, keď sa po niekoľkých zamračených dňoch náhle oteplí a svieti prudké slnko.

Poďme sa pozrieť na najčastejšie choroby a škodcov, ktoré môžu papriku poškodiť.

Vädnutie papriky – najčastejšie sa stretávame s fuzáriovým alebo so sklerocíniovým vädnutím papriky. Fuzáriové vädnutie je typické hnednutím cievnych zväzkov. Ide o hubovité ochorenie, ktoré do rastliny preniká cez korene poškodené vysokou hladinou živín. Tá je spôsobená prehnojenou pôdou. Pre sklerocíniové  vädnutie papriky sú typické rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky rastlín. Táto choroba sa môže po rozpade pletív rastliny dostať do pôdy a aj niekoľko rokov môže byť zdrojom infekcie pre ďalšie plodiny pestované na tomto mieste. Tento typ vädnutia je typický pre vlhké a zle vetrané rýchliarne – skleníky a fóliovníky.

Stolbur papriky – choroba papriky, ktorá sa prejavuje prejavuje sa žltnutím listov a následným vädnutím a odumretím celej rastliny. Ochorenie prenášajú cikádky, preto je vhodné rastliny postriekať proti tomuto hmyzu.

Suchá škvrnitosť – prejavuje sa ako nepravidelné bledohnedé škvrny pri špičke plodov papriky. Niekedy tieto škvrny prejdú až do stavu hniloby. Príčinou ochorenia je zvyčajne nedostatok vlahy a nevyrovnaná výživa rastliny. Často sa ochorenie objavuje pri pestovaní papriky na pôde s vysokým obsahom draslíka a dusíka.

Škvrnitosť papriky

Škvrnitosť papriky

Vošky – vošky sú pre papriku veľmi nebezpečné, pretože môžu rastlinu papriky zničiť vo veľmi krátkom čase. Rastline napadnutej voškami zožltnú a opadajú listy. Na paprike sa najčastejšie objavuje voška broskyňová a voška rešetliaková, ktoré je možné vyhubiť vhodnými postrekmi.

Molice – molica skleníková známa aj ako biela muška, môže potrápiť hlavne papriku pestovanú v skleníku alebo fóliovníku. Škodí tým, že cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá láka rôzne druhy čerňoviek. Vhodné je napadnuté rastliny postriekať prípravkom na to určeným.

Vošky na paprike

Vošky na paprike

💡 TIP: Ak sa chcete zbaviť vošiek, užitočné informácie nájdete v našom článku.

 

Zdroje informácií:


Ako sa vám páčil článok?
4.4/5 - (17 votes)
Autor článku
Petra Lyžičiarová

Redaktorka magazínu DoDomácnosti.sk. Mám rada prírodu, zvieratá a rada tvorím. Kreatívne sa realizujem nielen pri písaní, ale i v domácnosti, záhrade a v kuchyni, a tak verím, že moje články budú pre vás zaujímavé, užitočné a prínosné.

Komentáre
Zatiaľ sa tu nenachádza žiadny komentár.
Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.